Celosvetové ekumenické spoločenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov
 
 
 
 
 
 
Duchovná obnova s Jeanom Vanierom

Trosly – Breuil, 18.-23.7.2012

Dám vám srdce z mäsa (Ez 36, 26)

 


V nedeľu som priletel bez problémov, stretli sme sa s Oľou a Jitkou. Po malých ťažkostiach sme našli náš domček. Bývame s Jitkou z Česka, Oľou a Natašou z Ruska a Ekou z Gruzínska v peknom starobylom francúzskom dome. Nepríjemným zážitkom bolo, že Oľa nešťastne stupila na rozbitý schodík a zranila si koleno. Teraz musí pomaly chodiť s bandážou. Prvý večer sme mali privítanie v duchovnom centre v arche v Trosly. Každý povedal, ako sa volá, odkiaľ pochádza a čo očakáva od duchovných cvičení. Väčšina ľudí je vo vyššom veku a má za sebou mnohé roky služby pri inak obdarovaných v domoch archy. Prekvapilo ma, akí boli všetci pokojní, usmiati a sústredení.
Potom Jean Vanier začal duchovné cvičenia prvým príhovorom. Zopár myšlienok z príhovoru:

  •  Prišli sme s mnohými očakávaniami, avšak v skutočnosti potrebujeme predovšetkým zažiť stretnutie s Ježišom
  •  Každý z nás má v hĺbke srdca strach opravdivo stretnúť Ježiša a stretnúť ľudí, máme strach ukázať sa takí akí sme.
  •  Ježiš hovorí, že keď dávame, máme dávať nie svojim známym a priateľom, ale chudobným a bedárom a budeme blažení. Hovorí, že keď dáme chudobným, nie oni, ale my budeme blažení.
  • Boh si vyvolil, čo je slabé, zranené, hlúpe. Jeho požehnanie nie je mať veľa tiav a oviec :), ale byť priateľom so slabými, zranenými.


Modlitba na záver dňa: Na konci dňa prichádzam každý deň domov - k Bohu.

Pondelok sa začal rannou modlitbou. Keďže bola vo francúzštine bez prekladu, nemám potuchy, čo sa hovorilo. Nasledovala prednáška s Jeanom Vanierom vo veľkej kaplnke.
Myšlienky z ranného príhovoru:

  •  "Slovo sa stalo telom" - stalo sa krehkým, zraniteľným
  •  Všetci sme ľudia očakávania. Židia očakávali mesiáša, ktorí ich oslobodí spod nadvlády Rimanov. Ježiš sklamal tieto očakávania. Priniesol však väčšie, vnútorné oslobodenie z vnútornej neslobody, strachu, z vnútorného väzenia. Boh tak miloval svet, že dal svojho syna, aby nás vyslobodil.
  • V mojom vnútri je studňa, z ktorej pramení môj život - svedomie, svätyňa, kde stretávam Ježiša. Prichádzam k tejto studni?

Po príhovore sme mali 2 hodiny tichého rozjímania. Prešiel som sa po dedinke. Zašiel som aj do neďalekého lesa, kde popred mňa prešla rodinka jeleňov :). Poslednú chvíľu ticha som strávil vo veľmi zvláštnej, ale krásnej kaplnke - predtým to bol chliev. V obyčajnej kamennej stene, ktorá oddeľuje jednotlivé časti miestnosti, je diera, v ktorej je vystavená sviatosť oltárna. Tým pádom môžu pozerať na Pána Ježiša vo sviatosti oltárnej ľudia z dvoch miestností.
O tretej hodine pokračoval program príhovorom Jeana Vaniera:

  •  Každý človek má svedomie - vnútornú svätyňu, v ktorej k nemu hovorí Boh.
  • Ľudia s ťažkou minulosťou (odmietnutie, pokorenie, ...) ťažko nadväzujú vzťahy, otvárajú svoje srdce. Treba im dať iba lásku, nie prísnu výchovu.
  •  Znakom zrelosti človeka a opakom násilia je jemnosť, nežnosť.  Je vyjadrením prítomnosti celého človeka pri druhom človeku.

Večer sme prežili veselú spoločnú medzinárodnú večeru v našom domčeku.

Utorok
Myšlienky z ranného príhovoru:

  •  moderné komunikačné prostriedky (telefón, internet) poskytujú veľa možností na komunikáciu, avšak málo možností na prítomnosť. Inak obdarovaná Monique nás učí opaku - 0% komunikácie, 100% prítomnosti.
  • nielen inak obdarovaní majú právo byť nedokonalí, slabí, ale aj asistenti, priatelia a rodičia.
  •  Ježiš nám dáva srdce z mäsa - srdce krehké, zraniteľné.  A chce vstúpiť do vzťahu práve s pokornými, zraniteľnými ľuďmi. Dovoľme Ježišovi vstúpiť do nášho zraneného srdca. Zmení ho tak ako zmenil zranené srdce samaritánky pri Jakubovej studni.

Na obed sme boli pozvaní do domčeku Archy vo vedľajšej dediny. Na naše prekvapenie sme v hostiteľskej arche stretli Egle z Litvy, ktorá bola na Slovensku na Assemble v Škutovkách. Bolo to veľmi milé stretnutie. Pre Eglé to bol prvý deň v tej komunite archy (rok predtým bola v talianskej arche), takže sa ešte necítila ako doma. Napriek tomu nám porozprávala zaujímavé informácie zo života archy. Prekvapila ma pokojná (takmer zaspatá :)) atmosféra, mladí pokojní (takmer zaspatí :)) asistenti a pomerne ťažké prípady postihnutia u inak obdarovaných - ťažko sa s nimi komunikovalo.
Príhovor poobede:

  • Zázračné rozmnoženie chleba, svadba v Káne - Ježiš dáva vždy v hojnosti, dokonca viac ako je potrebné.
  •  Mnohí sa pri nešťastiach, krivdách, vojnách pýtajú "Kde je Boh"? On nám dal obrovskú dôveru a dary, aby sme rozlíšili, čo je dobré a robili, čo je dobré.

 
Pri tomto príhovore ma upútalo, s akou láskou, rešpektom, ale aj radosťou hovorí o ľuďoch s postihnutím. Vníma ich ako obrovský dar a požehnanie pre nás a obohatenie sveta. Avšak nerobí ich hneď svätými, vie, že potrebujú vnútorne rásť - nezabúda na ich slabosť, krehkosť, biedu.
Skupinky zdieľania – každý porozprával, ktoré slová z príhovoru Jeana sa ho zvlášť dotkli. Jean nám  dával nejaké otázky na zdieľanie, zdieľali sme sa o nich. Po svätej omši sme išli spolu s Alinou z Poľska na večeru k Odile. , ktorá býva v domčeku Jeana Vaniera. Bolo to veľmi pekné stretnutie. Odile. je veľmi múdra, dôstojná, láskavá, ale aj veselá staršia madam. S Oľou spomínali na starých známych, porozprávali sa o Ľvove. Každý povedal aspoň krátko o svojej ceste k Viere a svetlo resp. arche. Odile sa tešila, že Jean sa pred niekoľkými dňami stretol so Svätým Otcom a ukázala nám fotky. Na začiatku večere nás navštívil aj Jean Vanier. Bol veľmi veselý, srdečný, ale ponáhľal sa do jedného domčeku archy. Veľmi ma potešilo, že si vzal polku mafinky (od našej maminky :)). Po večeri sme išli plní dojmov domov. Večerná modlitba a ide sa spať.

 

Streda

Príhovor ráno:

  • Príbeh vzkriesenia Lazára – Lazárove sestry odkázali Ježišovi „Ten, ktorého miluješ, je chorý“, nehovoria ,,náš brat“. Po smrti Lazára dávajú sestry Ježišovi výčitku „Keby si bol tu, náš brat by nebol umrel“. My tiež dávame často Ježišovi výčitku.
  • Ježiš plakal.
  • Ježiš povoláva Lazára naspäť k životu. Aj nás povoláva k životu. Na hostine po vzkriesení Lazára jeho sestra Mária pomaže Ježišovi nohy vzácnym olejom a osuší svojimi vlasmi. Preukáže mu gesto lásky a nehy, utešenia pred smrťou. Ježiš je pohnutý jej úprimnou hlbokou láskou.

Na obed sme išli s Oľou a Jitkou do archy Oáza. V Oáze boli iba francúzski hovoriaci ľudia, jedna Litovka a jeden mladý nový asistent zo Španielska. S Jitkou sme sa absolútne nevedeli dohovoriť. Iba na úsmevoch sa komunikácia nedá postaviť a tak sme sa cítili trochu nepríjemne. Tak sme zažili pocit inak obdarovaných, keď ich ľudia nechápu, nevedia, ako sa prihovoriť... Aj v tejto arche bola veľmi pokojná atmosféra.

Príhovor poobede:

  • Je v nás veľa rán, slabosti, úzkostí, ktoré nemôžeme zmeniť. Naše rany často nenávidíme a schovávame sami pred sebou, avšak práve ony môžu byť prameňom prijatia druhých zranených ľudí a prijatia Ježiša ako záchrancu
  • Ježiš je osobou pokoja, prišiel zničiť bariéry medzi ľuďmi, národmi, kultúrami, náboženstvami.
  • Ekumenizmus nie je niečo pridané k viere, otvorenosť je podstatnou črtou viery (Ján Pavol II). Nie je dobré posudzovať druhých podľa svojich štandardov, podľa svojho poslania. Rýchlo skĺzneme k presvedčeniu, že moja skupina je najlepšia. Ježiš nás pozýva k pokore a k zjednoteniu. Musíme prijať našu komunitu a Cirkev ako krehké spoločenstvo zranených ľudí.
  • Identita človeka je, že je Božím dielom, Božím dieťaťom, milovaným a pozvaným k láske.

Večera v tichu bola jednou z najveselších večier doteraz :). Po nej sme slávili paraliturgiu umývania nôh. V kaplnke sme sedeli v dvoch sústredných kruhoch.  Na začiatku Jean Vanier  porozprával o dojemnosti a hĺbke slávenia tejto liturgie v komunitách archy, potom povedal hlbokú úvahu o samotnom čine Ježiša, ktorý sa sklonil, aby svojím učeníkom umyl nohy. Naša skupinka sedela okolo Jeana Vaniera, ja som bol vedľa Nataši, ktorá bola vedľa Jeana.  Bolo dojemné sledovať vysokého Jeana, ako si kľakol, aby umyl Nataši nohy. Po skončení paraliturgie sme pokračovali adoráciou najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Štvrtok

Príhovor ráno:

  • Ježiš ako každé dieťa potreboval byť milovaný, prijať nežnosť. Jeho matka musela byť nepoškvrnená, aby mohla nasýtiť jeho túžbu po láske, nežnosti.
  • Sprevádzanie človeka pri smrti je veľmi dôležité – držať človeka za ruku v jeho smrteľnej úzkosti a sprevádzať ho modlitbou. Jean bol pri smrti dlhoročnej sekretárky Barbary a modlil sa Mária, pros za nás hriešnych teraz, teraz, teraz!
  • Ježiš nesmierne trpel na kríži – fyzicky a duchovne. Potreboval blízkosť súcitných sŕdc jeho matky, Jána, Márie Magdalény. Na kríži odovzdáva Jána svojej matke a tým sa všetci stávame Máriinými deťmi. Preto nás Mária rovnako ako svojho syna sprevádza svojou nežnou láskou počas života a zvlášť v hodine smrti.
  • Ľudia s postihnutím nám ako symboly pripomínajú tajomstvo smrti. Sú prenasledovaní a odsúdení na smrť často už v tele matky.

Obed som strávil v arche „Hviezda“ tak ako v utorok. Bol som rád, že v nej boli dve asistentky z Nemecka Sofia a Elena a tak som sa mohol s nimi porozprávať. A opäť tu bola Eglé z Litvy. Zaujímavé je, že v Nemecku je celkom bežné a štátom podporované, že mladí ľudia pred vysokou školou jeden roku strávia v sociálnej službe a potom normálne pokračujú štúdium ďalej. Napríklad Sofia bude manažérka hudobných podujatí. Dvaja inak obdarovaní vo veku 50 rokov boli zaľúbení do seba, ako to poznáme aj z Viery a svetla :).

Príhovor poobede:

  • Čítajme sväté písmo, aby sme rástli v láske a múdrosti.
  • Mária Magdalélna – žena s minulosťou plnej hriechu, sa po stretnutí s Ježišom zmenila na hlboko milujúcu ženu. Po tom, ako Ježiš vstal z mŕtvych, Mária Magdaléna prichádza k hrobu plná sĺz, smútku, ktorý jej bráni vidieť pravdu. Pri stretnutí s Ježišom sa jej on nezjaví hneď v sláve, ale pýta sa jej „prečo plačeš?“ – je plný súcitu. Keď ju osloví „Mária“ ako to len on vie – osloviac človeka úplne do hĺbky bytosti, Mária Magdaléna ho spoznáva. Chcela by ho mať späť, aby bol medzi ľuďmi ako predtým, ale Ježiš jej hovorí „Už ma nedrž“. A posiela ju medzi učeníkov ohlásiť radostnú zvesť. Tak aj my zmenení po stretnutí s Ježišom často prichádzame k ľuďom, ktorí nepoznajú radostnú správu ani to, že my sme sa zmenili. Dokážeme ich zmeniť presvedčiť?
  • Sme povolaní byť ľuďmi odpustenia, prijatia, dôvery pre všetkých ľudí,  zvlášť pre úbohých – inak obdarovaných, závislých, zranených,...

Vrcholom dnešného dňa a určite jeden z nezabudnuteľných momentov môjho života bola večera s Jeanom Vanierom. Stretli sme sa v jeho domčeku v komornom zložení – naša provinciálna rada, Sigi z Litvy, Odile a Jean. Kým sme pripravili večeru, Jean a Olga sa rozprávali v Jeanovej izbe. Počas večere sme sa uvoľnene rozprávali – spomínalo sa,  rozprávali o tom, kto sa ako má v jednotlivých krajinách...  Odovzdali sme darčeky, ja som Jeanovi dal pozdrav zo Slovenska, ktorý nakreslil Paťko Škoda a dokončili sme na animavíkende. Jean povedal, źe už necestuje, takže na oslavu 25 výročia do Nitry nepríde. Ale budeme spojený v modlitbe.  Jean strávil s nami celkovo asi polhodinu a potom išiel na oslavu s ostatnými členmi duchovných cvičení. My sme dojedli, poupratovali a išli do kostolíka pomodliť sa. Vďaka Ti Bože za krásny deň.

Piatok

Myšlienky z príhovoru Jeana Vaniera:

  • môžeme sa schovávať v našom strachu, zraneniach, alebo sa môžeme otvoriť druhým. V okamihu utrpenia, úzkosti voláme k Bohu. On je plný súcitu, porozumenia.
  • Ježiš nás nemiluje ako štandardizované skupiny, on miluje každého osbobne v jeho jedinečnosti. Skupina nám dáva bezpečie, že niekam patríme. Skupina musí hľadať rovnováhu medzi zachovaním spolupatričnosti a rozvinutím osobnej slobody a identity.
  • Aby sme v modlitbe stretli Boha, musíme sa stíšiť a to predovšetkým vnútorne.

 

Na obed sme išli do viacerých domčekov archy. Ja s Ekou sme išli do archy „L’Arche“.  Je to prvá komunita, ktorú založil Jean Vanier. Po nej je pomenované celá hnutie, rodina Archa.  V tomto spoločenstva bola najkrajšia atmosféra – pokojné, ale živé vzťahy a pri stole bolo celkom veselo. Zodpovedný bol mladý Francúz Martin, ktorý nás pekne privítal a veľmi pekne sa správal k inak obdarovaným. V komunite je už tretí rok je cítiť, že už v plnej zodpovednosti vytvára jej rodinnú atmosféru. Milé bolo, že sme stretli muža v stredných rokoch, ktorý si spomínal na Slovensko. Vysvitlo, že je dobrý priateľ Tonka a Ľudky Gebauerových, stretli sa spolu v arche v Slovinsku. Po obede nám spravil krátku prehliadku ich domčeka. Miestnosti, v ktorých začínala archa pred mnohými rokmi, zostali zachované v pôvodnom vybavení – skromnom, ale rodinnom.  Tak sme sa mohli trochu nadýchať atmosféry nadšenia pri začiatku komunity.

Obedom sa skončila prvá časť pobytu vo Francúzsku – duchovné cvičenia s Jeanom Vanierom. Nasledovala druhá časť – stretnutie provinciálnej rady. Keďže mnohé zážitky z ďalších dní boli pre mňa veľmi zaujímavé a formačné, rád by som sa podelil aj s nimi. Prínosom môžu byť zvlášť pre zodpovedných vo Viere a svetlo.

Stretnutie provinciálnej rady

Na začiatok stretnutia prijal pozvanie manželský pár z Ameriky Tim a Maria-Cecilia, ktorí boli tiež na duchovných cvičeniach s Jeanom Vanierom. Sú to významní členovia vierosvetláckej rodiny – sú súčasťou medzinárodného formačného tímu. Veľmi milý pár :). Zdieľali sa s nami o ich ceste vo Viere a svetlo. Maria-Cecilia pochádza z Ria de Janeira z Brazílie. Keď mala 21 rokov, stretla sa s Jeanom Vanierom, ktorý prišiel do ich mesta na návštevu. Na jeho otázku, kto má niekto čas 2 hodiny za mesiac, aby sa stretol s inak obdarovanými v spoločenstva, zdvihla ruku. O 2 roky založila prvé spoločenstvo v Brazílii a Viera a svetlo sa rozrástlo po celej krajine. Dnes hovorí, že nemá za mesiac 2 hodiny bez Viery a svetla :). Tim pochádza z Colorada v USA. V mladosti bol učiteľom, ale nenapĺňal ho monotónny života a zveľaďovanie iba vlastného vzťahu k Bohu. Tak sa rozhodol ísť do komunity archa, ktorá zmenila jeho a jeho životnú cestu. Teraz spolu s manželkou žijú v Coloradu, venujú sa formácii Viery a Myšlienky, ktoré ma zvlášť oslovili:

  • Archa a Viera a svetlo sa nedajú vysvetliť – príď a zaži!
  • Tim dostal v arche uistenie “Je dobré, že si s nami, je pekné tvoriť s tebou spoločenstvo”. Všetci potrebujeme cítiť, že sme potrební.
  • Je dôležité, aby sme sa necítili sami v nesení zodpovednosti.

 

Po odchode Tima a Marie-Cecilie sme  pokračovali v zdieľaní o našich krajinách, o pocitu z našej zodpovednosti. Pre mňa bolo zaujímavé vidieť, ako prežívajú svoju zodpovednosť dlhoroční koordinátori z ostatných krajín. Rozprávali sme sa veľmi dlho a spať sme išli všetci veľmi unavení.

 

Sobota

Od rána sme pokračovali v rozprávaní o našich krajinách. Najkrajším zážitkom dňa bola návšteva Jeana Vaniera na stretnutí našej provinciálnej rady. Každému priniesol pozdrav pre jeho krajinu. V pozdrave pre našu krajinu napísal:

Moja láska každej osobe vo všetkých desiatich spoločenstvách Viery a svetla na Slovensku. Sme spolu v jednej rodine, aj keď sme rozdelení vzdialenosťou a hranicami.

Pokoj v Ježišovi
Jean

Potom sme mali každý príležitosť dať Jeanovi otázku. On sa nás pýtal, ako sa majú komunity v našich krajinách. Moja otázka bola, aké je miesto v spoločenstve Viery a svetla pre starších rodičov, ktorým už zomreli inak obdarované deti.  Jean povedal, že je potrebné, aby cítili, že sú tiež dôležitý pre spoločenstvo. Je potrebné spraviť im priestor, aby mohli spomínať na dar svojich detí – ďakovať za ich život, na ich smrť, pozdraviť ich v nebi. Na druhej strane je potrebné do spoločenstva zavolať nové mladé rodiny s inak obdarovanými deťmi, ktoré do spoločenstva prinesú radosť a vytvoria hlavný smer pozornosti a naplnia zmysel spoločenstva. Jean potom vyjadril, aby sme boli v našom hnutí otvorení pre prekvapenia, aby sme boli otvorení pre vznik nových spoločenstiev, zvlášť v strede Slovenska. Ľudia niekedy schovávajú inak obdarovaných vo svojich domovoch a ústavoch. Je určite mnoho rodín s inak obdarovanými, ktoré potrebujú oporu spoločenstva.
Dôležité myšlienky zo stretnutia s Jeanom na provinciálnej rade:

  • Keď sú s nejakou osobou problémy v spoločenstve, treba sa s ním porozprávať. Ostatných sa treba spýtať ako s cítia a čo si myslia, že je potrebné spraviť. Nie je dobré schovávať ťažkosti. Nevieme, čo prinesie ich otvorenie, ale krok po kroku uvidíme. Môžeme osloviť aj odborníkov, ľudí so skúsenosťami.
  • Hľadajme cestu k oddeleným spoločenstvám, skupinkám, jednotlivcom. Nevzdávajme sa nádeje.
  • Dôležité veci sa dejú pomaly, po krôčiku.
  • Čo sa stane s Vierou a svetlom? Nevieme, ale niečo sa stane. Inak obdarovaní sú nádherní. Majú veľkú moc, ktorá je pre nás tajomstvom. Spájajú nás, vďaka nim vytvárame veľkú rodinu.

Zo stretnutia s Jeanom na provinciálnej rade si spomínam predovšetkým na jeho veľké porozumenie pre každého človeka. Na každého sa pozeral s veľkým pochopením, láskou, sústredene počúval, čo hovoríme. Keď sme rozprávali, podvedome hmkal. Po otázke viac krát povedal, že nepozná odpoveď, že my poznáme odpoveď lepšie. Potom nám však dal veľmi hlbokú dobrú radu, ukázal smer. Na konci stretnutia nám s úsmevom povedal, že asi nezodpovedal dobe naše otázky, ale vďaka nim nás lepšie spoznal. A to je dôležité.  Jean je jedným s najlepších a najláskavejších ľudí, akých som v živote stretol.

Večer sme prežili pekný čas slávenia – hry, piesne, spomínanie, ...

Nedeľa

Doobeda sme boli na svätej omši v neďalekej dedinke. Potom sme sa porozprávali  o organizačných záležitostiach, našich plánoch a možnostiach. Po obede sme mali krátku prechádzku po Trosly s Odile a inak obdarovanou Deborah. Ukázali nám niektoré domčeky archy.

Rozlúčka, odchod, odlet.

Vďaka Ti Pane Bože za všetky stretnutia, inšpirácie, skúsenosti, ktoré si nám daroval na duchovných cvičeniach a stretnutí provinciálnej rady vo Francúzsku. Vďaka Ti za Jeana Vaniera. Vďaka Ti za všetkých ľudí, ktorí s nadšením nasledujú jeho príklad a vytvárajú spoločenstvá lásky v hnutiach Archa a Viera a svetlo. Prosíme, pomáhaj aj nám, aby sme ťa nasledovali v hnutí Viera a svetlo, v tejto veľkej rodine.

Ján Kudlačák