Trosly – Breuil, 18.-23.7.2012
Dám vám srdce z mäsa (Ez 36, 26)
V nedeľu som priletel bez problémov, stretli sme sa s Oľou a Jitkou. Po malých ťažkostiach sme našli náš domček. Bývame s Jitkou z Česka, Oľou a Natašou z Ruska a Ekou z Gruzínska v peknom starobylom francúzskom dome. Nepríjemným zážitkom bolo, že Oľa nešťastne stupila na rozbitý schodík a zranila si koleno. Teraz musí pomaly chodiť s bandážou. Prvý večer sme mali privítanie v duchovnom centre v arche v Trosly. Každý povedal, ako sa volá, odkiaľ pochádza a čo očakáva od duchovných cvičení. Väčšina ľudí je vo vyššom veku a má za sebou mnohé roky služby pri inak obdarovaných v domoch archy. Prekvapilo ma, akí boli všetci pokojní, usmiati a sústredení.
Potom Jean Vanier začal duchovné cvičenia prvým príhovorom. Zopár myšlienok z príhovoru:
Modlitba na záver dňa: Na konci dňa prichádzam každý deň domov - k Bohu.
Pondelok sa začal rannou modlitbou. Keďže bola vo francúzštine bez prekladu, nemám potuchy, čo sa hovorilo. Nasledovala prednáška s Jeanom Vanierom vo veľkej kaplnke.
Myšlienky z ranného príhovoru:
Po príhovore sme mali 2 hodiny tichého rozjímania. Prešiel som sa po dedinke. Zašiel som aj do neďalekého lesa, kde popred mňa prešla rodinka jeleňov :). Poslednú chvíľu ticha som strávil vo veľmi zvláštnej, ale krásnej kaplnke - predtým to bol chliev. V obyčajnej kamennej stene, ktorá oddeľuje jednotlivé časti miestnosti, je diera, v ktorej je vystavená sviatosť oltárna. Tým pádom môžu pozerať na Pána Ježiša vo sviatosti oltárnej ľudia z dvoch miestností.
O tretej hodine pokračoval program príhovorom Jeana Vaniera:
Večer sme prežili veselú spoločnú medzinárodnú večeru v našom domčeku.
Utorok
Myšlienky z ranného príhovoru:
Na obed sme boli pozvaní do domčeku Archy vo vedľajšej dediny. Na naše prekvapenie sme v hostiteľskej arche stretli Egle z Litvy, ktorá bola na Slovensku na Assemble v Škutovkách. Bolo to veľmi milé stretnutie. Pre Eglé to bol prvý deň v tej komunite archy (rok predtým bola v talianskej arche), takže sa ešte necítila ako doma. Napriek tomu nám porozprávala zaujímavé informácie zo života archy. Prekvapila ma pokojná (takmer zaspatá :)) atmosféra, mladí pokojní (takmer zaspatí :)) asistenti a pomerne ťažké prípady postihnutia u inak obdarovaných - ťažko sa s nimi komunikovalo.
Príhovor poobede:
Pri tomto príhovore ma upútalo, s akou láskou, rešpektom, ale aj radosťou hovorí o ľuďoch s postihnutím. Vníma ich ako obrovský dar a požehnanie pre nás a obohatenie sveta. Avšak nerobí ich hneď svätými, vie, že potrebujú vnútorne rásť - nezabúda na ich slabosť, krehkosť, biedu.
Skupinky zdieľania – každý porozprával, ktoré slová z príhovoru Jeana sa ho zvlášť dotkli. Jean nám dával nejaké otázky na zdieľanie, zdieľali sme sa o nich. Po svätej omši sme išli spolu s Alinou z Poľska na večeru k Odile. , ktorá býva v domčeku Jeana Vaniera. Bolo to veľmi pekné stretnutie. Odile. je veľmi múdra, dôstojná, láskavá, ale aj veselá staršia madam. S Oľou spomínali na starých známych, porozprávali sa o Ľvove. Každý povedal aspoň krátko o svojej ceste k Viere a svetlo resp. arche. Odile sa tešila, že Jean sa pred niekoľkými dňami stretol so Svätým Otcom a ukázala nám fotky. Na začiatku večere nás navštívil aj Jean Vanier. Bol veľmi veselý, srdečný, ale ponáhľal sa do jedného domčeku archy. Veľmi ma potešilo, že si vzal polku mafinky (od našej maminky :)). Po večeri sme išli plní dojmov domov. Večerná modlitba a ide sa spať.
Streda
Príhovor ráno:
Na obed sme išli s Oľou a Jitkou do archy Oáza. V Oáze boli iba francúzski hovoriaci ľudia, jedna Litovka a jeden mladý nový asistent zo Španielska. S Jitkou sme sa absolútne nevedeli dohovoriť. Iba na úsmevoch sa komunikácia nedá postaviť a tak sme sa cítili trochu nepríjemne. Tak sme zažili pocit inak obdarovaných, keď ich ľudia nechápu, nevedia, ako sa prihovoriť... Aj v tejto arche bola veľmi pokojná atmosféra.
Príhovor poobede:
Večera v tichu bola jednou z najveselších večier doteraz :). Po nej sme slávili paraliturgiu umývania nôh. V kaplnke sme sedeli v dvoch sústredných kruhoch. Na začiatku Jean Vanier porozprával o dojemnosti a hĺbke slávenia tejto liturgie v komunitách archy, potom povedal hlbokú úvahu o samotnom čine Ježiša, ktorý sa sklonil, aby svojím učeníkom umyl nohy. Naša skupinka sedela okolo Jeana Vaniera, ja som bol vedľa Nataši, ktorá bola vedľa Jeana. Bolo dojemné sledovať vysokého Jeana, ako si kľakol, aby umyl Nataši nohy. Po skončení paraliturgie sme pokračovali adoráciou najsvätejšej sviatosti oltárnej.
Štvrtok
Príhovor ráno:
Obed som strávil v arche „Hviezda“ tak ako v utorok. Bol som rád, že v nej boli dve asistentky z Nemecka Sofia a Elena a tak som sa mohol s nimi porozprávať. A opäť tu bola Eglé z Litvy. Zaujímavé je, že v Nemecku je celkom bežné a štátom podporované, že mladí ľudia pred vysokou školou jeden roku strávia v sociálnej službe a potom normálne pokračujú štúdium ďalej. Napríklad Sofia bude manažérka hudobných podujatí. Dvaja inak obdarovaní vo veku 50 rokov boli zaľúbení do seba, ako to poznáme aj z Viery a svetla :).
Príhovor poobede:
Vrcholom dnešného dňa a určite jeden z nezabudnuteľných momentov môjho života bola večera s Jeanom Vanierom. Stretli sme sa v jeho domčeku v komornom zložení – naša provinciálna rada, Sigi z Litvy, Odile a Jean. Kým sme pripravili večeru, Jean a Olga sa rozprávali v Jeanovej izbe. Počas večere sme sa uvoľnene rozprávali – spomínalo sa, rozprávali o tom, kto sa ako má v jednotlivých krajinách... Odovzdali sme darčeky, ja som Jeanovi dal pozdrav zo Slovenska, ktorý nakreslil Paťko Škoda a dokončili sme na animavíkende. Jean povedal, źe už necestuje, takže na oslavu 25 výročia do Nitry nepríde. Ale budeme spojený v modlitbe. Jean strávil s nami celkovo asi polhodinu a potom išiel na oslavu s ostatnými členmi duchovných cvičení. My sme dojedli, poupratovali a išli do kostolíka pomodliť sa. Vďaka Ti Bože za krásny deň.
Piatok
Myšlienky z príhovoru Jeana Vaniera:
Na obed sme išli do viacerých domčekov archy. Ja s Ekou sme išli do archy „L’Arche“. Je to prvá komunita, ktorú založil Jean Vanier. Po nej je pomenované celá hnutie, rodina Archa. V tomto spoločenstva bola najkrajšia atmosféra – pokojné, ale živé vzťahy a pri stole bolo celkom veselo. Zodpovedný bol mladý Francúz Martin, ktorý nás pekne privítal a veľmi pekne sa správal k inak obdarovaným. V komunite je už tretí rok je cítiť, že už v plnej zodpovednosti vytvára jej rodinnú atmosféru. Milé bolo, že sme stretli muža v stredných rokoch, ktorý si spomínal na Slovensko. Vysvitlo, že je dobrý priateľ Tonka a Ľudky Gebauerových, stretli sa spolu v arche v Slovinsku. Po obede nám spravil krátku prehliadku ich domčeka. Miestnosti, v ktorých začínala archa pred mnohými rokmi, zostali zachované v pôvodnom vybavení – skromnom, ale rodinnom. Tak sme sa mohli trochu nadýchať atmosféry nadšenia pri začiatku komunity.
Obedom sa skončila prvá časť pobytu vo Francúzsku – duchovné cvičenia s Jeanom Vanierom. Nasledovala druhá časť – stretnutie provinciálnej rady. Keďže mnohé zážitky z ďalších dní boli pre mňa veľmi zaujímavé a formačné, rád by som sa podelil aj s nimi. Prínosom môžu byť zvlášť pre zodpovedných vo Viere a svetlo.
Stretnutie provinciálnej rady
Na začiatok stretnutia prijal pozvanie manželský pár z Ameriky Tim a Maria-Cecilia, ktorí boli tiež na duchovných cvičeniach s Jeanom Vanierom. Sú to významní členovia vierosvetláckej rodiny – sú súčasťou medzinárodného formačného tímu. Veľmi milý pár :). Zdieľali sa s nami o ich ceste vo Viere a svetlo. Maria-Cecilia pochádza z Ria de Janeira z Brazílie. Keď mala 21 rokov, stretla sa s Jeanom Vanierom, ktorý prišiel do ich mesta na návštevu. Na jeho otázku, kto má niekto čas 2 hodiny za mesiac, aby sa stretol s inak obdarovanými v spoločenstva, zdvihla ruku. O 2 roky založila prvé spoločenstvo v Brazílii a Viera a svetlo sa rozrástlo po celej krajine. Dnes hovorí, že nemá za mesiac 2 hodiny bez Viery a svetla :). Tim pochádza z Colorada v USA. V mladosti bol učiteľom, ale nenapĺňal ho monotónny života a zveľaďovanie iba vlastného vzťahu k Bohu. Tak sa rozhodol ísť do komunity archa, ktorá zmenila jeho a jeho životnú cestu. Teraz spolu s manželkou žijú v Coloradu, venujú sa formácii Viery a Myšlienky, ktoré ma zvlášť oslovili:
Po odchode Tima a Marie-Cecilie sme pokračovali v zdieľaní o našich krajinách, o pocitu z našej zodpovednosti. Pre mňa bolo zaujímavé vidieť, ako prežívajú svoju zodpovednosť dlhoroční koordinátori z ostatných krajín. Rozprávali sme sa veľmi dlho a spať sme išli všetci veľmi unavení.
Sobota
Od rána sme pokračovali v rozprávaní o našich krajinách. Najkrajším zážitkom dňa bola návšteva Jeana Vaniera na stretnutí našej provinciálnej rady. Každému priniesol pozdrav pre jeho krajinu. V pozdrave pre našu krajinu napísal:
Moja láska každej osobe vo všetkých desiatich spoločenstvách Viery a svetla na Slovensku. Sme spolu v jednej rodine, aj keď sme rozdelení vzdialenosťou a hranicami.
Pokoj v Ježišovi
Jean
Potom sme mali každý príležitosť dať Jeanovi otázku. On sa nás pýtal, ako sa majú komunity v našich krajinách. Moja otázka bola, aké je miesto v spoločenstve Viery a svetla pre starších rodičov, ktorým už zomreli inak obdarované deti. Jean povedal, že je potrebné, aby cítili, že sú tiež dôležitý pre spoločenstvo. Je potrebné spraviť im priestor, aby mohli spomínať na dar svojich detí – ďakovať za ich život, na ich smrť, pozdraviť ich v nebi. Na druhej strane je potrebné do spoločenstva zavolať nové mladé rodiny s inak obdarovanými deťmi, ktoré do spoločenstva prinesú radosť a vytvoria hlavný smer pozornosti a naplnia zmysel spoločenstva. Jean potom vyjadril, aby sme boli v našom hnutí otvorení pre prekvapenia, aby sme boli otvorení pre vznik nových spoločenstiev, zvlášť v strede Slovenska. Ľudia niekedy schovávajú inak obdarovaných vo svojich domovoch a ústavoch. Je určite mnoho rodín s inak obdarovanými, ktoré potrebujú oporu spoločenstva.
Dôležité myšlienky zo stretnutia s Jeanom na provinciálnej rade:
Zo stretnutia s Jeanom na provinciálnej rade si spomínam predovšetkým na jeho veľké porozumenie pre každého človeka. Na každého sa pozeral s veľkým pochopením, láskou, sústredene počúval, čo hovoríme. Keď sme rozprávali, podvedome hmkal. Po otázke viac krát povedal, že nepozná odpoveď, že my poznáme odpoveď lepšie. Potom nám však dal veľmi hlbokú dobrú radu, ukázal smer. Na konci stretnutia nám s úsmevom povedal, že asi nezodpovedal dobe naše otázky, ale vďaka nim nás lepšie spoznal. A to je dôležité. Jean je jedným s najlepších a najláskavejších ľudí, akých som v živote stretol.
Večer sme prežili pekný čas slávenia – hry, piesne, spomínanie, ...
Nedeľa
Doobeda sme boli na svätej omši v neďalekej dedinke. Potom sme sa porozprávali o organizačných záležitostiach, našich plánoch a možnostiach. Po obede sme mali krátku prechádzku po Trosly s Odile a inak obdarovanou Deborah. Ukázali nám niektoré domčeky archy.
Rozlúčka, odchod, odlet.
Vďaka Ti Pane Bože za všetky stretnutia, inšpirácie, skúsenosti, ktoré si nám daroval na duchovných cvičeniach a stretnutí provinciálnej rady vo Francúzsku. Vďaka Ti za Jeana Vaniera. Vďaka Ti za všetkých ľudí, ktorí s nadšením nasledujú jeho príklad a vytvárajú spoločenstvá lásky v hnutiach Archa a Viera a svetlo. Prosíme, pomáhaj aj nám, aby sme ťa nasledovali v hnutí Viera a svetlo, v tejto veľkej rodine.
Ján Kudlačák