Celosvetové ekumenické spoločenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov
 
 
 
 
 
 
Moje dojmy z plesu vierosvetlákov 2012

Dnes som sa vrátila z dvojdňového stretnutia spoločenstva Viera a svetla, teda zo stretnutia „Vierosvetlákov“, ako si sami hovoria. So slzami v očiach píšem tieto riadky, plná lásky, radosti a duchovnej obrody, ktorými som naplnená po skončení tohto stretnutia.

Členkou spoločenstva som iba krátko a prijali ma medzi seba ako priateľa spoločenstva. Som im za to nesmierne vďačná a od samého začiatku, ako som vstúpila medzi nich v Pastoračnom centre v Nitre na Kalvárii, som pocítila zvláštnu, neopakovateľnú atmosféru. Možno to bolo tým, že členovia tohto spoločenstva sú „inak obdarovaní“. Po ďalšom stretnutí v Nitre, ako aj po tomto dvojdňovom stretnutí v Trenčíne, som sa len utvrdila v presvedčení, že spojenie „inak obdarovaní“, u nich platí do slova a do písmena. Oni sú totiž obdarovaní tým,  čo väčšine ľudí chýba, čistým a úprimným srdiečkom, nezištnou láskou k Bohu a ľuďom, radosťou zo života a veľkou spontánnosťou.

  Ich lásku k Bohu a k blížnemu bolo cítiť hlavne pri bohoslužbách, keď Otec Marek, ktorý slúžil omše, nás všetkých vyzval povedať svoje prosby a vďaky nášmu Pánovi. Bolo pre mňa neuveriteľným zážitkom počuť z ich úst také krásne slová, ktoré vyvierali priamo zo srdiečka. Priznám sa, že nielen ja, ale ani väčšina z nás by svoje prosby a vďaky nesformulovali krajšie, nech by použili akokoľvek rozum. To, čo vyvieralo týmto ľuďom zo srdiečka, bolo jedinečné a neopakovateľné. Náš Pán predsa rozumie slovám, ktoré idú od srdca, nepotrebuje počuť žiadne múdre a vzletné slová.

Celý program sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére. Po skončení svätej omše, ktorú slúžil Otec Marek spolu s pátrom Róbertom, ktorý je momentálne na misii v Moskve, sa začal dlho očakávaný 7. ročník plesu spoločenstva Viery a svetla. Mladí, ale aj tí skôr narodení, si s chuťou zatancovali pri piesňach rôznych žánrov. Aj pri tanci sa prejavila ich radosť zo života a spontánnosť. Všetci sme tancovali na hranici svojich možností, ale s pôžitkom sme si tanec vychutnali.

Losovala sa aj veľmi bohatá tombola, v ktorej niektorí šťastlivci vyhrali aj dvakrát, čo sme im samozrejme zo srdca dopriali. Musím povedať, že ja som v nijakej tombole dosiaľ ešte nevyhrala. O to väčšia bola moja radosť, keď ako prvé vyžrebovali moje číslo a ja som sa stala majiteľkou troch CD modlitieb za uzdravenie. Krajšiu cenu som si ani nemohla priať, lebo kto z nás môže s istotou povedať, že je zdravý. Trpím Parkinsonovou chorobou a verím, že tieto modlitby  mi pomôžu, aby choroba nenapredovala a môj stav sa zlepšoval. No a po tombole nasledovali večerné modlitby, ktoré boli rovnako emotívne, ako svätá omša.

A potom sa tancovalo až do rána. Zopár nás vydržalo až do konca a rozlúčili sme sa o 4:30 nad ránom príjemne unavení a šťastní. Trošku sme si pospali a šli sme na raňajky, potom nasledovala nedeľná svätá omša a obed. Po obede sme sa rozlúčili a plní dojmov z nádherne prežitého víkendu sme sa rozišli do svojich domovov odniesť kúsok lásky a radosti z tohto podujatia svojim blízkym.

Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k hladkému priebehu tak dobre zorganizovaného podujatia.

 

Lýdia Trubačová