ÐÏࡱá>þÿ þÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿì¥Á5@ ð¿:1bjbjÏ2Ï27b­X­Xvx&ÿÿÿÿÿÿˆ@D~D~D~8|~„@tµŠ(€(€"J€J€J€%�%�%�7³9³9³9³9³9³9³$·RZ¹V]³Ñ%�%�%�%�%�]³J€J€Û.µ­­­%�dJ€J€7³þ¶ ­%�7³­­3­rß°Ts±J€€ 4…�¡lÇD~‰„(3±7³Dµ0tµA±2°¹§¬d°¹s±TjÖ°¹s±Ä%�%�­%�%�%�%�%�]³]³@@wD~ ­@@D~Jean Vanier SPOLO NE NA CESTE Vízia ekumenizmu L´ARCHE  LA FERME B.P. 35 60350 Trosly-Breuil 1999 Úvod Tento text, ktorého podkladom bol príhovor na Medzinárodnom stretnutí hnutia Viera a svetlo v júli 1998, je ovocím naaej skúsenosti v Arche a v hnutí Viera a svetlo. Naaa cesta v ekumenizme sa za ala ako odpove na potreby mu~ov a ~ien s postihnutím, ktorí vstúpili do naaich komunít a ktorí mali rôzne vierovyznania a boli zakotvení v rôznych kreseanských tradíciách. Vyzvali nás h>adae pre nich cesty, aby boli plne integrovaní do spolo enstva ~ivota a zároveH sa prehlbovali vo svojej vlastnej tradícii; h>adae tie~ cesty ako v prípade potreby spolo ne oslavovae ako jedna rodina. Na tejto ceste sme asto narazili na svoje hranice a robili chyby, ale tie~ sme objavili radose zo spolo ného krá ania ako pútnici do krajiny jednoty. Bola to moja sestra Thérese, zakladate>ka Archy vo Ve>kej Británii, ktorá mHa a iných v Arche viedla k hlbaiemu porozumeniu ekumenickej cesty. Osobne som jej za to ve>mi pova ný. Moja skúsenose sa tie~ rozaírila prostredníctvom mnohých stretnutí a osobných priate>stiev s mu~mi a ~enami v rozli ných cirkvách. Viedli ma k objaveniu, ako Duch Svätý pôsobí v srdciach mnohých mu~ov a ~ien na celom svete. Ka~dému z nich som hlboko va ný . Lukáa nám hovorí, ako sa Je~ia zadivil nad vierou rímskeho stotníka, ktorý Je~iaovi povedal, ~e nemusí príse uzdravie jeho sluhu, ale iba povedae slovo a jeho sluha bude uzdravený:  Hovorím vám, takú vieru som nenaaiel ani v Izraeli (Lk 7) Zadivil sa nad vierou tohto mu~a a nad pôsobením svojho Otca v Hom. Bolo to akoby Je~ia objavil nie o nové o poslaní, ktoré mu zveril jeho Otec, a bol tým zasiahnutý. Aj ja som sa zadivil nad vierou v Je~iaa, láskou k Je~iaovi a vernoseou vo i Duchu Svätému u mu~ov a ~ien z cirkví, ktoré boli iné ako tá moja. Za iatkom sedemdesiatych rokov som viedol ekumenické duchovné cvi enia v Belfaste. Bolo tam okolo aesedesiat >udí: tridsae z metodistickej a presbyteriánskej cirkvi, tridsae z katolíckej cirkvi. Vä aina z prítomných sa nikdy v skuto nosti nestretla s niekým z  inej cirkvi. Posledný deH som ka~dého z nich po~iadal, aby povedal nieko>ko slov o tom o pre~íval po as tých dvoch dní, o sme boli spolu. Presbyteriánska diakonka povedala:  V era ve er som sa rozprávala s katolíckou mníakou. Bola som prekvapená, ke som zistila, ~e miluje Je~iaa . A dodala:  Myslím, ~e miluje Je~iaa viac ako ja. Zdala sa bye tak naplnená Duchom Svätým, ~e som bol hlboko pohnutý jej pokorou. Bola to pre mHa chví>a zázraku. Zdá sa, ~e chvíle zázraku posúvajú veci v nás. Naae srdcia sa rozairujú. Za íname vidiee, ako Boh pôsobí v >uoch mimo naaej vlastnej Cirkvi; ako ich Boh miluje a je v nich prítomný. Takéto chvíle mi pomohli objavie a znovu objavovae novú lásku a hlbokú úctu vo i >uom z rôznych cirkví. Oslobodili ma od trochu obmedzenej predstavy, ~e  moja cirkev je tá jediná a ostatné cirkvi sú menej hodnotné , k objaveniu pôsobenia Ducha Svätého v iných cirkvách. Prostredníctvom týchto stretnutí som si viac uvedomil, ~e >udia, ako táto diakonka a  lenovia jej cirkvi, sú zdrojom milosti, kanálom Ducha Svätého, pre mHa a pre mnohých iných. Takéto stretnutia vyvolali vo mne tú~bu usilovae sa o jednotu medzi vaetkými kreseanmi, zamierie na hlbinu, avaak pomohli mi tie~ uvedomie si jednotu, ktorá u~ medzi nami existuje a ktorú sme povolaní spoznávae, prehlbovae a oslavovae na slávu Boha. Takéto momenty zahrHujú stretnutie sUdc, kde sa navzájom stretávame ako osoby, a stávame sa zranite>nými, bezbrannými, jeden vo i druhému. Je to chví>a spolo enstva v Duchu Svätom, ke sa navzájom úprimne po úvame, ~asneme nad Bo~ím pôsobením jeden v druhom a akujeme Bohu jeden za druhého a za poklad naaej vlastnej cirkvi. Schopnose ~asnúe nad inými, ktorí patria do rôznych cirkví, priala v mojom ~ivote dose neskoro. Ke som odiaiel z vojenského námorníctva, atudoval som teológiu a filozofiu. Patril som do rímskokatolíckej komunity zalo~enej otcom Thomasom Philippom. U il som sa o odlianostiach medzi rímskokatolíckou a protestantskou teológiou. Patrie do cirkvi je dôle~ité. Viera sa dáva a rozvíja prostredníctvom naaej prísluanosti do rodiny, komunity, cirkvi. V cirkvi sme pokrstení a za íname poznávae, milovae a nasledovae Je~iaa. Tu sa u íme modlie a spolo ne uctievae Boha a milovae Bo~ie slovo. V cirkvi sme formovaní v spiritualite, teológii, osvojujeme si disciplínu, pre~ívame bratstvo a sesterstvo, sme vedení kHazmi, pastormi a staraími. Prísluanoseou k cirkvi sa za íname u ie, o je správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé, pravdivé alebo nepravdivé. Avaak takáto prísluanose mô~e bye uzavretá, dokonca by som povedal, ~e na za iatku je nutne uzavretá. Vo vojenskom námorníctve som vedel, kto je nepriate>! Na atúdiách a prostredníctvom prísluanosti ku komunite som vedel, o je správne alebo nesprávne, pravdivé alebo nepravdivé. To mi dávalo motiváciu, silu a pocit bezpe ia. Zakotvovalo ma to v mojej cirkvi, v jej atruktúrach, v jej spiritualite, v jej teológii, v jej spôsoboch uctievania. My, >udské bytosti, sme >udia zeme. Tým, ~e niekam patríme, dostávame naae bytie, naae telá, naau vieru, náa jazyk, naau kultúru, a naae spôsoby jestvovania a konania. Naaa zem je obývaná mno~stvom >udí, ktorí patria do rôznych rás, etnických skupín, jazykov a kultúr. Sme limitovaní svojím pôvodom; narodili sme sa do jednej rodiny, jednej kultúry, jednej  zeme , ktorá je odlianá od iných. História >udstva napodiv nie je históriou skupín >udí s ich odlianým fyzickým vzh>adom a odlianými kultúrami, ktorí pokojne a harmonicky ~ijú vo svojej krajine, priate>sky vo i >uom iných kultúr v iných krajinách. Zdá sa, ~e mnohé skupiny majú potrebu dokazovae, ~e sú lepaí, múdrejaí a vä aí ne~ iní. Zdá sa, ~e súea~ia s ostatnými, chcú mae viac moci. Zdá sa, ~e potrebujú expandovae a mae nadvládu nad inými skupinami. Prepukajú konflikty. Jedna skupina ublí~i druhej a zrodí sa tú~ba po pomste. Uzavretá prísluanose sa rýchlo mô~e stae zdrojom konfliktu, ka~dá skupina sa sna~í presadie vo i tým druhým svoje spôsoby, kultúru a víziu. Namiesto definovania sa vo vzeahu k Bohu a k svojim vlastným darom v piesni vakyvzdania v nádhernom orchestri >udskosti, ka~dá skupina sa definuje v opozícii vo i iným skupinám, ktoré sú  menej dobré . Jedným z najvä aích nebezpe enstiev pre >udstvo je útlak alebo konflikt, ktorý pramení z tohto chápania súea~e a nadradenosti z uzavretej prísluanosti k ur itej skupine. A nie je stále viac a viac národnostných, etnických a nábo~enských skupín, ktoré sú uzavreté do seba, ignorujú iné skupiny, chcú dokázae, ~e sú lepaí ako iní, kritizujú ich a niekedy ich dokonca aj prenasledujú? Sú konflikty a vojny nevyhnutné? Musia jednotlivé skupiny vynakladae tak ve>a svojho asu, energie a zdrojov na konatrukciu bezpe nej obrany, na prípravu mentálnej a materiálnej výzbroje, aby dokázali, ~e sú najlepaí a najsilnejaí? Ak sa Slovo stalo telom, i to nebolo preto, aby priviedlo vaetkých >udí k jednote? Nie k jednote, ktorá potlá a rozdiely ale k jednote, ktorá reapektuje a oslavuje rozdiely. Je~ia zostúpil do bolesti tohto sveta aby nás vaetkých priviedol k Otcovi. Nie je ka~dý lovek od Boha a pre Boha, bez oh>adu na svoju rasu, nábo~enstvo, schopnosti alebo nedostatok schopností? Nie je ka~dý lovek zrodený na obraz Boha? Nemá ka~dý zranite>né srdce stvorené pre lásku? Nie sme vaetci Bo~ími deemi? Nepatríme vaetci k spolo nému >udstvu? Vo svojom liste Efezanom Pavol hovorí:  Je~ia je náa pokoj. On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriate>stvo, tým, ~e zruail zákon prikázaní, spo ívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového loveka, a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze krí~ v sebe samom zabil nepriate>stvo a zmieril oboch s Bohom.  Priaiel a zvestoval pokoj vám, o ste boli aleko, a pokoj tým, o boli blízko. (Ef 2) Boh poslal svojho jediného milovaného Syna na svet, aby zbúral múry rozdelenia, ktoré >udí odde>ujú od seba, aby sme vaetci mohli bye jedno a oslavovae naae rozdielnosti a naau jednotu. Neurobil to iba slovami, ale dal seba za ka~dého jedného z nás, v pokore a láske, v bolesti krí~a a prostredníctvom nej. Je~ia zomrel. Vstal z mUtvych a vystúpil k Otcovi. Skôr ne~ odiaiel, zveril toto poslanie lásky a jednoty apoatolom a u eníkom. Je~ia ich povolal, aby pokra ovali v jeho diele a prináaali dobrú zvese chudobným, slobodu zajatým a utlá aným. Pris>úbil im, ~e im poale Uteaite>a, Ducha Svätého, a ~e bude stále s nimi. Tí, ktorí veria v Je~iaa, ktorí sú narodení z Ducha a nasledujú ho v láske, tvoria jeho cirkev. Cirkev, ako nám zjavuje Bo~ie slovo, je Bo~ím >udom. Je Kristovým Telom, ktoré sa skladá z mnohých astí, kde ka~dá z nich je dôle~itá. Cirkev je Nevesta, Milovaná, Kristova. Je Vini om, a my vaetci sme ratolesti povolané prináaae ovocie. Cirkev je Svätým Chrámom v Ezechielovom videní (47), z ktorého te ú vody, ktoré uzdravujú, dávajú ~ivot, a schopnose prináaae ovocie. Ale táto cirkev, ktorá je svätá skrze Ducha Svätého, sa skladá z >udí, ktorí sú krehkí, rozpoltení, hrieani. asto sme tými >umi, ktorí chcú aj nechcú nasledovae Je~iaa, ktorí veria, ~e Je~ia je Mesiáa, Bo~í syn, ale zároveH nenechajú alebo nedoká~u nechae preniknúe Je~iaovho Ducha plnaie do svojich ~ivotov. Táto vnútorná krehkose nasledovníkov Je~iaa, Bo~ského Pastiera, spôsobila vonkajaie roztrieatenie. Ak je jeden Je~ia, jeden krst, teraz sú tu rôzne denominácie, rôzne kreseanské cirkvi oddelené svojou minulou históriou, svojimi teologickými víziami, svojimi spôsobmi výkladu Písma a uplatHovaním autority, svojimi spôsobmi spolo nej bohoslu~by a pre~ívania sviatostného ~ivota, svojou organizáciou a atruktúrami. V ur itom ase v histórii tieto rôzne kreseanské cirkvi boli nielen oddelené ale aj v zúrivej opozícii vo i sebe navzájom, dokonca sa vzájomne prenasledovali. Toto rozdelenie spôsobilo straané pohoraenie. Ako mô~u bye kreseania vo vzájomnom konflikte, ke vyznávajú toho istého Je~iaa, Knie~a pokoja, a to isté evanjelium pokoja? Mô~u >udia uverie v Je~iaovo posolstvo, ak kreseania z rôznych denominácií sa navzájom ignorujú, posudzujú a dokonca aj proti sebe bojujú? Teraz u~ takmer storo ie si kreseania za ali uvedomovae akandál týchto rozdelení. Mnohí >udia, inapirovaní Je~iaovou láskou, tú~ia po tom, aby vaetci, ktorí ho poznajú a milujú, sa zblí~ili, rástli vo vzájomnej láske a boli zdrojom lásky a svetla pre svet. Za túto cestu k jednote, ktorá sa u~ uskuto nila, vzdávame vaky Duchu Svätému. Avaak existujú reálne preká~ky pre túto jednotu: rozdiely v atruktúre, teológii a poriadku, ktoré sa zdajú bye ako silné múry, ktoré bránia >uom aby sa zblí~ili a zjednotili. Avaak najvä aou preká~kou jednoty sú predsudky: naae odmietnutie stretnúe sa navzájom, náa vzájomný strach, naae presved enie, ~e naaa skupina je jediná dobrá, nachádzanie bezpe ia tam kde patríme a známe spôsoby modlitby a bohoslu~by. Je~iaovo volanie je jasné:  Nech sú tak dokonale jedno, ako Otec a ja sme jedno (Jn 17). V dneanom rozdelenom svete Duch Svätý volá >udí k jednote, ~iada ich, aby zbúrali rozde>ujúce múry nepriate>stva, ktoré ich odde>ujú, aby svet mohol uverie v Je~iaovu lásku. Vráeme sa k prísluanosti k svojej cirkvi. Ka~dá cirkev má tendenciu usadie sa vo svojich vlastných spôsoboch bohoslu~by, vo svojich vlastných teologických istotách. Ka~dá má svoje vlastné predpojatosti. Ako sa otvorie tým druhým? Ako nájse as a vnútorný priestor na stretnutie s tými druhými? Ako sa odzbrojie vo i tým druhým, na úvae, o hovorí Duch Svätý v tých o patria do rôznych cirkví a prostredníctvom nich? Mô~e si to vy~adovae dose ve>ké úsilie, aby sme vyali von a stretli sa s >umi iných tradícií, aby sme prijali tých, ktorí sú iní a videli v nich dar. Táto ea~kose prijae odlianose nie je iba medzi >umi z rôznych cirkví, je aj v rodinách, medzi man~elom a man~elkou, medzi >umi z rôznych kultúr, etnických skupín, sociálnych tried alebo intelektuálnych schopností. Vaetci máme tendenciu skrývae sa za múry toho, o nám je dobre známe, o nás chráni, dáva nám emocionálne bezpe ie a pocit, ~e my máme pravdu a tí druhí sa mýlia. Nie je >ahké opustie svoje vlastné obvyklé spôsoby, aby sme sa stretli s tými, ktorí majú iný názor a na úvali im, aby sme privítali  cudzinca . ktorý sa zdá bye  udný alebo  odlianý . Existujú psychologické bloky a obavy, ktoré sú v nás, ale aj objektívne pravdy. Mô~eme povedae:  Boh existuje. To je objektívna pravda . Mô~eme to vyhlasovae a odsudzovae neveriacich! Avaak Ján vo svojom liste hovorí:  Ak niekto povie: 'Milujem Boha,' a nenávidí svojho brata, je luhár (1 Jn 4, 20) =udia mô~u povedae, ~e poznajú Boha a pritom odmietnue spoznae >udí. Pavol nám hovorí, ~e viera, ktorá hory prenáaa, nestojí za ni , ak je odpojená od lásky. Pravda nie je nie o, o vlastníme. Pravda vlastní nás a povoláva nás k pokore. Pravda je nám darovaná. Raduje sa, ak ka~dý lovek rastie v láske, otvorenosti a darovaní seba samého. Pravda nie je na ovládanie druhých, je pre kontempláciu, spolo enstvo sUdc a slu~bu v pokore. Pri poslednom súde budeme súdení pod>a lásky (Mt 25). Netvrdím, ~e je zbyto né h>adae pravdu, od toho som aleko! Je~ia nám hovorí:  Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi u eníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Jn 8, 31-32) To znamená, ~e celým srdcom a celou mys>ou sme povolaní h>adae túto Je~iaovu pravdu, jeho cesty a o od nás ~iada. Musíme na tom pracovae a nielen sa nechae uchvátie emocionálnou odozvou. Je~ia sám musel zápasie aby mohol ohlasovae pravdu o Svojom Otcovi uprostred protire ení. Mnohí ho odmietli, lebo jeho slová boli pre nich prília tvrdé. To znamená, ~e sme povolaní h>adae Je~iaove cesty, aby sme poznali Otca.  Vy ste moji priatelia, ak robíte, o vám prikazujem. U~ vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, o robí jeho pán. Nazval som vás priate>mi, preto~e som vám oznámil vaetko, o som po ul od svojho Otca. (Jn 15, 11-15) Táto Je~iaova pravda otvára naae mysle a srdcia pre svetlo a tajomstvo Boha. Je to ako slnko, ktoré svieti a zohrieva nás, ale zároveH do nás preniká a mô~e nás zranie, tým ~e zjavuje naae nedostatky, obavy a dokonca aj hrieanosti. Povoláva nás ~ie a milovae tak ako ~ije a miluje Boh. Vedie nás k Je~iaovi, ktorý je  Cesta, Pravda a }ivot . Je~ia, ktorý je hlavou a srdcom vaetkých kreseanských cirkví, tú~i, aby ho poznali a milovali vaetci >udia, aby vaetkých priviedol k Otcovi, aby priniesol pokoj a lásku svetu, tým ~e zbúra múry nepriate>stva a >ahostajnosti, ktoré nás rozde>ujú. Preto ka~dá kreseanská cirkev je povolaná k tomu, aby bola otvorená a aby povzbudzovala svojich lenov, aby milovali lenov iných cirkví, aby objavila, ~e vaetci sme Bo~ími deemi, Je~iaovými u eníkmi, milovníkmi Slova. Prostredníctvom miesta naaej prísluanosti a v Hom sme povolaní pie z PrameHa ~ivota, Je~iaa, aby sme sa stali prameHom ~ivota pre iných. Ka~dá cirkev má svoju vlastnú teológiu a vlastné predpisy. Niekedy som zvedavý, i by Katolícka cirkev a Pravoslávna cirkev nemohli bye otvorenejaie vo svojom ~elaní zdie>ae Eucharistiu s inými. Tú~im, aby výnimky, ktoré u~ boli udelené pre mimoriadne príle~itosti, pre takzvanú  eucharistickú pohostinnose , mohli bye rozaírené. Naae skúsenosti ukazujú, akým ú~asným prameHom ~ivota je Eucharistia. Sýti >udské srdcia a pomáha im ráse vo svätosti. Táto vzájomná otvorenose naaich cirkví príde v podstate cez osobné stretnutia, rast v priate>stvách a spolo enstvo sUdc. A >udia, ktorí patria do rôznych cirkví, sa stretnú a budú vzájomne na úvae svojim príbehom, 0Tv–ÄÆüþ â ä ð ú „ ¨ à æ ` r – ‚Œïß×Ç·×ïªï�’ˆ~ˆt~j]j~S~StStSIh• ¬aJmHsHhÄbùaJmHsHh´7[hÉoaJmHsHh´7[aJmHsHh¨E¦aJmHsHhÉoaJmHsHh¹5)aJmHsHh¹5)5�aJmHsHh¹5)5�CJaJmHsHhË*§5�CJaJmHsHh¹5)h¹5)5�CJ(aJ(mHsHh¹5)h¹5)5�CJ0aJ0mHsHh¹5)mHsHh¹5)h 5¼5�CJaJmHsHh¹5)h¹5)5�CJaJmHsH "$&(*,.0Tvxz|~€‚„†ˆŠŒŽ�÷§%¥÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%Y÷§%ët÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„$a$gd¹5)ì081ýý�’”–¼ôþ 46†Â<h¢¤Ö`¦ô@lÀ÷§%ì„÷§%ì„÷§%ì„÷§%¥÷§%¥÷§%¥ï§%ì„ï §%ì„æ§%ì„æÚ§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„æ§%ì„æ§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„Ú§%ì„ $¤¤a$gdÄbù¤¤gd• ¬$a$gd¹5)$a$gd¹5)Œ46djv„†îDL¤<>lÀâ´äøúrt’Ò:œÖØÚvxÚìîöëöáöá×öáöáÍáëáÃá¹Í¹¯¥¯¥Í¥›¥Ž�Ž�¥¹¥Žp¥!h1hO FB*aJmHphÿsHh´7[hO FaJmHsHh´7[h1aJmHsHh1aJmHsHhO FaJmHsHh¼Z;aJmHsHh!aJmHsHh¨E¦aJmHsHhLm‚aJmHsHh¹5)aJmHsHh• ¬aJmHsHh• ¬6�aJmHsHhÄbùaJmHsH&À"VŽø4t¤Úl’´ >b´údÖê:ŒÚxó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ç§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gd1 $¤¤a$gdÄbùx¬þ6ˆî Zv¶ð:‚¦è* l | ¤ Ò !ˆ!¼!ä!("v"Ì"#T#ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gdÄbù Ztvz|Š´¶¦      & \!v!L"b"Ê"\#œ#ð#ü#$$$$j$l$t$Œ$ê$ø$óâØË¾ó˴˾ت ª“…ª ª{ª ªqgqgqgqªqgqgqghgbaJmHsHh*3œaJmHsHh 5­aJmHsHh1B*aJmHphÿsHh¥cih1aJmHsHhx³aJmHsHh›"qaJmHsHh´7[aJmHsHh´7[hO FaJmHsHh´7[h1aJmHsHhO FaJmHsH!h1hO FB*aJmHphÿsHh´7[h´7[aJmHsH%T# #ð#$n$²$ %L%’%”%Ì% &T&¨&î&>'†'¾'$(&(b(¾(Ø()j)¤)Ê)ü)**ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gdÄbùø$% %:%J%L%P%Ì%ö%Ž*À*Â*>,L,ä,ö,¬.È.Ì.â.4/6/¼/¾/Ü/à/0.0Ô1ü1220222Ê2Ü4ú4öìâöÔÆöâö¼ö¼â¼±¼§¼š�¼�†�†�§�†�šyh�^§h{>¯aJmHsH!hiwsh&+$B*aJmHphÿsHh¥cihiwsaJmHsHhiwsaJmHsHh&+$aJmHsHh¥cih&+$aJmHsHhmHaJmHsHhu}Á5�aJmHsHhu}ÁaJmHsHh1B*aJmHphÿsHh1h--7�aJmHsHhgbaJmHsHh*3œaJmHsHh--aJmHsH$**x*Ž*Â*+T+²+<,>,–,Æ, -v-ä-n.¨.Ì.6/~/¶/¸/0^0¾0 1R1°1Ô122ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gdÄbù22”2Ê2Ì2þ283¨34z4Ü4*5j5’5Ò56D6|6´67,7ª7Ì78R8~8À89b9Â9ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gdÄbùú4 5&5*5^5´677ª8¼8^:b:<\<^<==~=„=¦=¨=¬=Ø=Ú=d>h>Ä?Ð?N@R@b@h@ÚAæAîAôAöABB&B¤B²B¶BÌBÎBC C‚CöìöìöâöâìâìâØÇâ½â½â½â½â½ì½ì½¯½¯½¯½ì¢ì½¯½–ˆ–––h6�mHsHhmHh5�6�mHsHhh6�mHsHhmHhmHaJmHsHh†h†6�aJmHsHh†aJmHsH!hhýhiwsB*aJmHphÿsHhiwsaJmHsHhßRýaJmHsHhmHaJmHsHh{>¯aJmHsH/Â9ô92:^:¶: ;N;„;ö;`<b<¤<=<=~=Ú=>2>d>Ú>&?�?ä?&@v@Ä@AjA´Aó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ $¤¤a$gdÄbù´AÊABTB¢B¤BÎB C„CÆCDDDšDðDENEŒE¶EFFjF¢FÜFGvG¨GöGHó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ó§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%ì„ê§%설¤gd† $¤¤a$gdÄbù‚C„CÄCÆCþCDBDDD˜DšDîDðDEELENEbEŠEŒE´E¶EìEðEþEFFhFjFˆFžF¶F¸FŽI�IJJJÊJÔJ¶MõéàéàéàéõéàéàéàéÒÇÒÇÒǼ±¨Ÿ¨Ÿ–ŸŠŸ�Ÿ�Ÿ�s�h}-�h}-�6�]�mHsHh}-�]�mHsHhnohno]�mHsHh¼>V]�mHsHhno]�mHsHhmH]�mHsHh†6�]�mHsHhmH6�]�mHsHh6�]�mHsHhh6�]�mHsHh6�mHsHhh6�mHsHh6�7�mHsH'HhHjH†H¨HÒH I@IlIäIJLJ‚J¶JæJKNK~K¦KðKLzL¶LMM„M¶MîMVNö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†¶MºMÒMÔMâMVNŽN�NP&P(PQ(QRRR@T"U|UØUÚUÜUìWîW4[6[F[H[J[Ø[ð[ò[ö\þ\^‚^¬bïæÝæÝÔÝÔËÔËÂ˶ÂË­­­£™�…�™�{�{m{b…htE6�aJmHsHhtEhtE6�aJmHsHhtEaJmHsHh!ÎaJmHsHhå%aJmHsHh˜$ÄaJmHsHh}-�aJmHsHhžuØ]�mHsHhChC]�mHsHhC]�mHsHh@\]�mHsHh8$ã]�mHsHh}-�]�mHsHh¼>V]�mHsH h‘Àh‘ÀB*]�mHphsH$VN�NúN@OjO¬OæO(P^‚^„^Ð^ú^(_h_�_à_4`|`Ò`*ava¬aða,bpb¬bòbö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†òb"c–càc&dPdŒdÞd:evefŒfæfFg®gh,hhh¼h¾h i*i^iœiÐi.jrjtj¸jö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†¬bÒg hh¾hi itj–j¶j¸jk kœk¤kôkökmm m$m n nnŽoppêq°s”t–t˜tHu\u^uøvöìöìâìâ×Ì×̸ª¸�¸ªÌª¸Â¸Â’ˆ}r}rh^hhèVaaJmHsHhO&aJmHsHhO&6�aJmHsHhsÅ6�aJmHsHhsÅaJmHsHh.(6�aJmHsHh»6¼h»6¼aJmHsHh»6¼h»6¼6�aJmHsHh»6¼aJmHsHh.(aJmHsHh»6¼6�aJmHsHh©/]6�aJmHsHh©/]aJmHsHh�aJmHsHhÓSsaJmHsH"¸jþjkkfk¨kl(lZl lÆløl(m~mÆmn\n„nðn@ohoŒoŽoÆop"pTpppÆpö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†ÆpqVq„q¼qêqrpržrÄrsbs‚s®s°sàstPttt˜tÌt uHuhuju¢uÊuv`vö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†`v¼vw:w¦wäwæwxxZx–xÀxòx4yzyžyzz�z{{p{¾{"|h|x|Ð|Ò| }ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†øvwwæwxÖxâxúx yâ|} }$}X}p}r}F�‚ºv»ª»¬»®»Œ¿²¿´¿Ä<Ä>ÄJŞŴŶŌǖÇÞÇÜÈ"É$ÉìÊöìöáöÓöÓöÉöÉö¿ö¿µ³µ©µ©µŸµŸ•Ÿ•Š•}•s•sisih§X‰aJmHsHh¥x aJmHsHhÙ6hÙ6aJmHsHhÙ66�aJmHsHhÙ6aJmHsHhMzøaJmHsHhÂ/3aJmHsHUh³XŸaJmHsHh™VÜaJmHsHh©4•aJmHsHhµhµ5�aJmHsHhµ6�aJmHsHhO&aJmHsHhµaJmHsH' }H}r}Ê}ü}X~¬~æ~<f˜Òò€T€¢€Ä€ò€F�®�‚JºlºÀºøºB»v»ª»ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„é§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„  Æd¤¤gd©4•¤¤gd†budú objavovae dielo Je~iaovho Ducha v ka~dom z nich. Ke rastie priate>stvo medzi dvomi >umi, sú povolaní íse eate alej; tú~ia, aby sa mohli plne zú astHovae na tej istej Eucharistii; cítia bolese z rozdelenia a tú~ia, aby sa ich cirkvi spojili. A tak múry, ktoré rozde>ovali, za ínajú slabnúe. U~ neposudzujeme naaich nových priate>ov ani ich cirkvi. Vidíme ich srdcia a ich tú~bu nasledovae Je~iaa. Vaetci potrebujeme patrie do spolo enstva, do cirkvi. Ale tak ako mô~e bye táto prísluanose prília uzavretá, mô~e bye aj prília otvorená. V takomto prípade prestávame niekam naozaj patrie; strácame svoj stred. Ak nie sme dobre zakorenení vo vízii, v spolo enstve alebo v cirkvi, táto otvorenose sa stane nedostatkom pravdy, nedostatkom zmyslu, je iba akousi toleranciou, kde vaetko je rovnaké. Stratíme poh>ad na Je~iaa, jeho Slovo, jeho volanie a jeho prikázania. Otázkou pre nás vaetkých je, ako pre~ívae do h:bky svoju prísluanose, milovae  pôdu , v ktorej sme zakorenení a tie~ reapektovae, milovae a bye otvorení vo i iným a ich  pôde ; Ako rozpoznae krásu a slabosti ich komunity a naaej komunity? To sa mô~e stae, iba ak rastieme v zrelosti a vnútornej slobode, v spojení s tým, o je podstatné a vo vernosti Duchu Svätému, v tú~be bye o istení, oslobodení pre lásku a nasledovanie Ducha Bo~ieho. Ak vstúpime do srdca Boha a do jeho lásky ku vaetkým >uom, objavíme, ~e práca pre jednotu a pokoj je poslaním, ktoré nám dal Je~ia:  Ako mHa poslal Otec, aj ja posielam Vás (Jn 20, 21) Je~ia nás poslal, aby sme bojovali za túto jednotu medzi >umi, medzi kreseanmi. Toto je poslanie ka~dého z nás a naaich spolo enstiev viery ako celok. Archa a Viera a svetlo majú osobitné poslanie vytvárae komunity, kde >udia s postihnutím mô~u objavie Je~iaovu dobrú zvese, nie preto, ~e patria do ur itej konkrétnej cirkvi ale preto, ~e patria Je~iaovi. V komunite objavia túto dobrú zvese, ktorá im pomô~e nájse novú vnútornú slobodu, slobodu od strachu, aby plnaie dôverovali Je~iaovi a Duchu Svätému, a aby milovali svojich bratov a sestry s odpúaeaním a súcitom. Ka~dý Je~iaov u eník, ka~dý jeden z nás, je povolaný k ú asti na tomto Je~iaovom poslaní. Boh je zranený rozdelením a utlá aním, nenáviseou a vojnou. Boh je zranený klamstvami a nepravdou. Vaetko o obmedzuje alebo ni í ~ivot, pochádza od ducha zla. Vaetko o je ~ivot a pre ~ivot je od Boha, lebo Boh je Bohom }ivota. Nasledovae Je~iaa znamená zú astnie sa na tomto poslaní dávae ~ivot iným a pracovae pre pokoj a jednotu. Toto poslanie je nádherné a zároveH aj bolestné. Mô~e bye bolestné na ekumenických stretnutiach, kde anglikáni a protestanti nemô~u íse na prijímanie po as katolíckej alebo pravoslávnej Eucharistie, najmä ak ich vlastné cirkvi akceptujú ka~dého loveka s vierou pri Pánovom stole. Mô~e to bye bolestné pre katolíkov alebo pravoslávnych, ak vidia, ~e ich cirkvi odmietajú prijímanie >uom, s ktorými sú spojení v priate>stve a spolo enstve. Mô~e to bye bolestné, ak >udia z ur itej cirkvi sú v menaine na ekumenických stretnutia, a cítia, ~e sú na neznámej pôde, tak trochu ako cudzinci. Mô~e to bye bolestné pre katolíkov, ktorí majú málo skúseností s ekumenizmom, ke na takýchto stretnutiach cítia, ~e sa od nich ~iada zmenie veci, na ktoré sú zvyknutí a ktoré pova~ujú za cenné. Mô~e to bye bolestné pre katolíkov, ktorí chcú, aby Eucharistia bola v centre exercícií a stretnutí, ak cítia, ~e je slávená akoby okrajovo alebo ak sa nemô~u zú astnie na Eucharistii ka~dý deH. Mô~e to bye bolestné pre >udí, ke ich druhí konfrontujú s teologickými a duchovnými otázkami, ktoré oni prijali a nosili vo svojom srdci u~ od detstva. Takéto otázky mô~u bye pova~ované za kritiku, i ke v skuto nosti sú to iba otázky, ktoré prichádzajú od >udí patriacich k inej tradícii, ktorí sa ich sna~ia pochopie. Takéto otázky mô~u v skuto nosti >uom pomôce ráse vo svojej viere a preh:bie ich chápanie Bo~ieho slova. Mô~e bye bolestné bye svedkami ekumenizmu, ktorý sa nestoto~Huje s Bo~ím slovom, teológiou a predpismi naaich cirkví, ekumenizmu, ktorý je viac ovládaný emóciami ne~ h>adaním pravdy a Bo~ej vôle. Mô~e bye bolestné cítie kritický postoj od >udí z naaej vlastnej cirkvi, ktorí nás pova~ujú za neverných, za tých, o stratili celistvose svojej viery, ovplyvnených >umi z iných cirkví. Mô~e bye bolestné bye stavite>mi mostov medzi cirkvami. Je to osamelá cesta. Je to cesta, ktorú si zvolil Je~ia a bol za to kritizovaný a odmietaný. To je bolese, ktorú sú povolaní pre~ívae vaetci tvorcovia pokoja, ak sa stanú priate>mi tých  z iného tábora . Je to bolese }idov, ktorí priate>sky jednajú s Palestín anmi, unionistov v Severnom Írsku, ktorí priate>sky jednajú s nacionalistami, Tutsiov, ktorí priate>sky jednajú s Hutuovcami, Chorvátov, ktorí priate>sky jednajú so Srbmi, a naopak. Avaak nie je dôle~ité pre~ívae túto bolese? Nie je to bolese Je~iaa a Otca, ke vidia naae rozdelenie a izoláciu? Tak mnohí z nás ignorujú túto bolese alebo ~ijú uzavretí vo svojich cirkvách a spolo enstvách, bez toho aby si uvedomovali akandál rozdelenia, ktoré existuje. Pre~ívae ea~kosti ekumenizmu, pocieovae stratu emocionálneho bezpe ia, i to nie je jeden zo spôsobov ako mae ú ase na bolesti v srdci Boha? asto sa bojíme priblí~ie k bolesti; sna~íme sa vyhnúe bolesti za ka~dú cenu. Avaak iba ak za neme spoznávae bolese a akandál rozdelenia, naae srdcia budú horiee pre jednotu a budú akceptovae zotrvanie v bolesti. I ke cesta k jednote je bolestná, plná nebezpe enstva, neistoty, momentov pochybnosti a osamelosti, je to tie~ aj nádherná cesta, ke vidíme >udí ako sa stretávajú, spolo ne sa modlia, spolo ne h>adajú Je~iaa a jeho evanjelium pokoja. Vtedy sa podie>ame na nesmiernej Bo~ej radosti, lebo Boh je Bohom jednoty a zhody, náa Boh je Bohom, ktorý je PrameHom vaetkého ~ivota, ku ktorému voláme vaetkých aby z neho pili. Ekumenizmus je vtedy tú~bou, ktorá vyviera z Bo~ieho srdca. Nech táto tú~ba príde k nám! Zahorme váaHou pre jednotu! i to nie je dar Ducha Svätého? Pre mHa osobne to bola nesmierna radose, ke som bol pozvaný na Svetovú radu cirkví, Konferenciu biskupov Anglikánskeho spolo enstva v Lambethe a na stretnutie nových laických spolo enstiev v Ríme, ktorému predsedal Ján Pavol II., aby som hovoril, ako nás chudobní a slabí vedú na ceste k jednote. Bol som pohnutý, ke som medzi vaetkými pocieoval hlbokú tú~bu po jednote, napriek tomu, ~e preká~ky atrukturálneho zjednotenia sa zdajú bye neprekonate>né. Hovorie za takýchto okolností, ke ma po úvali s takou láskou a uznaním, bolo pre mHa potvrdením  malej cesty , ktorú pre~ívame v hnutí Viera a svetlo a v Arche, kde úbohí a slabí volajú po jednote. Nesmieme nikdy zabudnúe na bolese >udí s postihnutím, ktorí nedoká~u pochopie rozdelenia v súvislosti s Eucharistiou. Nick, mu~ s mentálnym postihnutím, ~il v jednom byte s inými v komunite Archa v Londýne. Bol zranený, preto~e v nede>u musel ka~dý z nich íse do iného kostola. V jednu nede>u ve er, ke bol na rade s prípravou jedla, dal na stôl pohár vody a trochu chleba. Ke u~ boli vaetci pri stole, po~ehnal chlieb a vodu a podával vaetkým okolo. Bol to jeho spôsob výkriku:  Bume jedno, ako Otec a Je~ia sú jedno! da~kosti nám mô~u pomôce dostae sa do nového a hlbaieho spolo enstva s Je~iaom a v Je~iaovi. Bolese nás mô~e o istie a viese nás hlbaie k vzkrieseniu. Postupne mô~eme objavovae, ~e spolu v spolo enstve sUdc s Je~iaom a v Je~iaovi pre~ívame jednotu. Aj ke nemô~eme jese vaetci spolu z toho istého eucharistického stola, mô~eme jese spolu z toho istého stola ako chudobní, mrzáci, chromí a slepí a tak dostae Bo~ie po~ehnanie (Lk 14). Ak nemô~eme vaetci pie z toho istého eucharistického pohára, mô~eme vaetci pie z toho istého pohára bolesti tak mnohých zranených a zlomených >udí náaho sveta. Mô~eme spolu stáe pri päte Krí~a, dôverujúc vo vzkriesenie. My vaetci sme pozvaní na Svadobnú hostinu Lásky. Vaetci sme povolaní posunúe sa od strachu k dôvere, od >udských istôt a uzavretej prísluanosti k vä aej chudobe v duchu, na tie mieste, kde vieme ~e potrebujeme Je~iaa, lebo sa cítime neisto. Pre~ívae neistotu znamená presunúe sa na nezmapované územie, zorae nový úhor, krá ae po neznámej krajine, nevediee v~dy, o treba urobie, akou cestou íse, ale dôverovae, ~e Boh je u~ tu v tejto neznámej krajine a uká~e nám ako bye. Príbeh Archy a hnutia Viera a svetlo je príbehom tápania v tme a dôverovania. Na za iatku sme nemali ~iadne jasné plány pre túto ekumenickú cestu. Chceli sme úzko spolupracovae s cirkvami, delie sa s nimi o to, o sme pre~ívali a objavovali v naaom ~ivote s postihnutými >umi. Chceli sme zostae zakorenení v tom, o je podstatné: Je~ia prítomný v chudobných a slabých. Verili sme, ~e Je~ia a jeho Duch Svätý nám uká~u cestu v najúbohejaích a najslabaích a prostredníctvom nich. Priviedli nás k novým veciam, novým cestám, novým miestam. Je~ia povedal, ~e jeho Duch Svätý je ako vietor, nevieme odkia> prichádza ani kam vedie. Ak nás Je~ia povoláva, aby sme sa mu darovali v hladných a smädných, v chorých a väznených, v nahých a cudzincoch, povoláva nás aby sme ~ili v neistote, aby sme opustili naae kultúrne vzorce, zbavili sa starých zvykov a ustálených ciest, aby sme sa otvorili pre to nové, dané prostredníctvom cudzincov,  iných , nahých. Je to povolanie aby sme boli viac závislí od Ducha Svätého. Aby sme mohli pre~ívae neistotu ekumenizmu, potrebujeme ur itú istotu. Preto cirkvi vydávajú smernice ako spolu bye a konae bohoslu~by. Sme povolaní reapektovae smernice naaej vlastnej cirkvi a smernice iných cirkví. Ale potom sme povolaní ~ie a krá ae v Duchu, preberae iniciatívy, vychádzae v ústrety >uom z iných cirkví, pozývae ich do svojich domovov, na úvae im, pracovae, modlie sa a oslavovae spolu s nimi, stae sa ich priate>mi, radovae sa a trpiee spolu s nimi. S nimi spoznáme, ako postupovae na tejto ceste k jednote. To je chudoba, ktorú sme ako Je~iaovi nasledovníci povolaní ~ie, lebo mu dôverujeme. Je~ia je s nami v tejto nezmapovanej krajine, kde nemáme mae svoj vlastný plán, ale skôr h>adae Bo~í plán. Aby sme mohli pre~ívae túto neistotu, potrebujeme nový dar Ducha. Potrebujeme v~dy krá ae s Je~iaom, v spolo enstve s ním. Potrebujeme, aby nás sprevádzali múdri >udia, ktorí tie~ ~íznia po jednote, ktorí nás povzbudzujú, posilHujú a vyzývajú nás, aby sme pokra ovali. Potrebujeme bratov a sestry, ktorí krá ajú spolu s nami po tej istej ceste. Potrebujeme dobrú formáciu a dobré rozliaovanie. Potrebujeme prejse cez bolese, osamelose, cestu krí~a, aby sme plnaie pre~ívali dar vzkriesenia. Tu je nieko>ko smerníc, ktoré by som navrhoval pre takúto cestu: a) Nesmieme vidiee ekumenizmus iba ako nie o bolestné, o nám dáva pocit stiesnenosti, ale ako poslanie prúdiace z Je~iaovho srdca. Toto poslanie musí bye ~ivené modlitbou, naaim volaním k Bohu. Mô~e sa uskuto nie iba prostredníctvom daru Ducha Svätého, ktorý nás oslobodzuje od náaho egocentrizmu, od náaho strachu z bolesti, naaej potreby predvádzae sa; ktorý nás o iseuje a vedie nás na nezmapované územie. Iba skrze dar Uteaite>a nájdeme silu a lásku, aby sme mohli pre~ívae bolese z rozporov, ktoré existujú medzi hlbokým priate>stvom a jednotou, ktoré mô~eme poznae na osobnej úrovni s >umi z rôznych cirkví a nejednotnoseou, ktorá naalej existuje medzi naaimi cirkvami. Ak niektorí teológovia a cirkevní vodcovia sú povolaní usilovne pracovae pre jednotu viery a atruktúr medzi cirkvami, vä aina z nás sme povolaní ~ie a ráse v spolo enstve sUdc, ktoré je základom a cie>om akejko>vek jednoty viery a atruktúr. b) Potrebujeme bye zakotvení v naaej vlastnej cirkvi, milovae poklad a osobitný dar naaej cirkvi, pochopie jej víziu. Potrebujeme tie~ spoznae a prijae jej chyby, ktoré pochádzajú z neo istených sUdc, nedostatku lásky, strachu ka~dého druhu, a spolu pracovae na uzdravovaní a náprave týchto chýb. Musíme bye trpezliví sami so sebou ako aj s naaimi cirkvami; Ekumenizmus znamená tie~ reapektovae a milovae tých v naaej vlastnej cirkvi, ktorí potrebujú známe prostredie a dokonca aj uzavretú prísluanose; ktorí mô~u bye zmätení a vystraaení, ak sú prília rýchlo pozvaní na neznáme teritórium. c) Ekumenizmus predpokladá kvalitné na úvanie, po úvanie, ako tí druhí rástli v láske k Je~iaovi prostredníctvom svojich cirkví a v nich, ako dostali Ducha Svätého. Znamená to odzbrojie sa, priznae bolese, ktorú sme iným spôsobili a po~iadae o odpustenie. Táto otvorenose a pokora nie sú v~dy >ahké. Musíme na tom pracovae. Musíme dbae na to, aby sme neh>adali kto je vinný alebo kto spôsobil oddelenie a naruaenie: my vaetci sme vinní; my vaetci musíme po~iadae Je~iaa a jeden druhého o odpustenie. d) Ekumenizmus je potom nie o, do oho sme pozvaní a do oho postupne vrastáme. Ke krá ame touto cestou, potrebujeme pomoc od iných, ktorí u~ pre~ívali túto cestu pred nami; potrebujeme pomoc od naaich cirkví; potrebujeme jeden druhého a najmä potrebujeme preh:bie náa osobný vzeah s Je~iaom. e) Ekumenizmus znamená milovae a prehlbovae sa v Bo~om slove, spolo ne sa modlie, slú~ie chudobným a spolo ne sa nechae evanjelizovae chudobnými. Znamená to navzájom si umývae nohy, spolo ne pre~ívae Je~iaov Krí~ a vzkriesenie. Znamená to spolo ne oslavovae jednotu, ktorú nám Duch Svätý dáva u~ dnes ako znamenie Bo~ieho krá>ovstva a Svadobnej hostiny lásky. i nie sme povolaní duchovne pre~ívae to o pre~íval ~idovský národ, ke bolestne putoval 40 rokov púaeou cez cudziu krajinu? Ke putovali, boli ~ivení novým pokrmom a celý ten as ich Boh viedol do zas>úbenej krajiny jednoty. Záver Niektorí >udia sa mô~u domnievae, ~e prijatie a oslavovanie rozdielnosti je prília statickou skuto noseou, ako keby plná jednota nebola mo~ná. Moja nádej a moje presved enie je, ~e ak opúaeame bezpe ie uzavretej prísluanosti, ak sa stretávame v spolo enstve sUdc s >umi odlianých tradícií, a ak spolo ne slú~ime chudobným a slabým, Duch Svätý nás povedie spolu k nie omu novému, o nedoká~eme ani plánovae ani predvídae, ale v  o mô~eme iba dúfae. Dnes sme povolaní pracovae so smernicami, ktoré nám dávajú naae cirkvi a ktoré sa vyvíjali celé roky. Modlím sa, aby sa vyvíjali aj naalej. Taktie~ viem, ~e hoci dnes nie sme zjednotení v jednej viere, jednej cirkvi, v jednom stáde, stále mô~eme krá ae tým istým smerom, v spolo enstve jeden s druhým, ohlasovae Je~iaa chudobným a nechae sa chudobnými viese k Je~iaovi. Mô~eme spolu oslavovae jednotu, ktorá nám u~ bola daná a usilovae sa o eate vä aiu jednotu a tak nap:Hae Je~iaovo poslanie. alaie texty o ekumenizme odporú ané v Arche a v hnutí Viera a svetlo - One Bread, One Body: The Ecumenical Experience of l´Arche (Jeden Chlieb, jedno Telo: Ekumenické skúsenosti v Arche) Therése Vanier (Novalis) - Nick, Man of the Heart (Nick, mu~ srdca) Therése Vanier (Gill and Macmillan) - Encounter with Mystery Reflections on l´Arche and Living with disability (Stretnutie s tajomstvom. Úvahy o Arche a ~ivote s postihnutím) (DLT, London) - Ecumenism in Faith and Light (Ekumenizmus v hnutí Viera a svetlo) (Secretariat of Faith and Light International  Paris) - Ecumenism in l´Arche (1) (Ekumenizmus v Arche 1) (International Council of l´ Arche) - Ecumenism in l´Arche (2) (Ekumenizmus v Arche 2) (International Council of l´ Arche)     PAGE  PAGE 21 ª»ò»0¼T¼¦¼Æ¼(½*½–½¾>¾¤¾Î¾Ð¾¿Z¿´¿Ü¿À@À�ÀÐÀ Á\Á¬ÁÂ2Âp®Âö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†®ÂðÂ0ÃrÃ¬ÃØÃ>Ä@ÄtĸÄÅJŶÅÆXÆzÆ–ÆæÆÇhǘÇÞÇBÈ€ÈÊÈ$ÉLɊɬÉö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†¬ÉúÉ*Ê,Ê~ÊàÊ.ËX˦ËòË Ìv̪ÌÐÌÍ>Í~Í€ÍâÍJÎzάÎÏZόϲÏ"Ð|дÐö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†ìÊ,Ë.˨˴˸˺ËJÌRÌZÏŠÏŒÏüÒ"Ó$ÓNÕdÕfըת×~Ø€ØÖØ Ù"Ù$ÙLÙNÙjÙlÙ8ÚöìßÒßöìÄìºìº­ º–º–Œ–ì‚uh[uhNh‚h-A,h-A,aJmHsHh-A,h¥ciaJmHsHh-A,h‚;*aJmHsHh-A,hwPaJmHsHh‚;*aJmHsHh-A,aJmHsHhZVcaJmHsHh¥cih?ŸaJmHsHh¥cih¥ciaJmHsHh?ŸaJmHsHh§X‰h§X‰6�aJmHsHh¥cih§X‰aJmHsHh¥cih³GõaJmHsHh§X‰aJmHsHh³GõaJmHsH´ÐòÐ0ÑRÑ¤ÑæÑÒ`Ò´Ò$ÓhÓžÓæÓ:ÔhÔ¶ÔÕ&ÕfÕšÕæÕ<ÖZÖ¶Ö×nר`Øö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%설¤gd?Ÿ¤¤gd†`Ø~Ø€ØÖØ"ÙNÙlÙÄÙÚXÚšÚÜÚ8Û~ÛÎÛîÛÜ^ܨÜÄÜ,݆ݰÝÞ>Þ”ÞôÞdßö§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%설¤gd†¤¤gd?Ÿ8ÚVÚXÚfÚ¨Ü4àDà†áÂáÄáLäÐæÒæèæìæ¸èÈìÚìÜìððvðxðzð�ó’óŒô˜ôÜô õVõXõù"þöéößÕËÕËÕËÁ·ÁªÁ – –Œ–Œ–ŒŒuŒkukuahÔ>aJmHsHhµL5aJmHsHh•gFaJmHsHh.`®h.`®aJmHsHh.`®aJmHsHhŠN÷aJmHsHhâ{taJmHsHhÜ&£hwPaJmHsHhwPaJmHsHhëaJmHsHhË_ aJmHsHheSaJmHsHh‚;*aJmHsHh-A,h‚;*aJmHsHhÜ&£aJmHsH!dß¼ßüßHàºàá†áÄáâ†â¢âìâ>ã|ã¶ãþãLä”äÒäåTåšåÂå&æ†æÌæ6çŽçÈçö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†Èçè@èxè¸èÖè4édéÚéHêŠêèêë`ë¦ëìJìˆìÜì íJíŽí²íØíÚíîFîŒîö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„í§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gdâ{t¤¤gd†ŒîÆî ï@ïxï´ïð4ðzðÊðñ4ñfñžñòñôñ&ò~ò®òÞò"ójóÀóæó*ôtôÜô õö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%ì„í§%설¤gd.`®¤¤gd† õXõ†õÒõ0ö~ö˜öÜö÷t÷v÷Þ÷4øjøÊøøøùrù”ùÌù ú0únú úÊúÌúûJûhûö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd.`®hû€û¼ûòûFühü²üüüfý´ýþ"þŽþÊþÿfÿ˜ÿ¶ÿ@nœè6’Ô6Šö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd.`®"þ$þbþŠþŽþÈþÊþÚÞVn®Ž�’ž @ j ²   ÒÜ^z|èêTV’¬®ÎÞÒñçÙçÏçÏÅϻϻ±»±»±¡±—±�±�±�ƒ�ƒ�ƒ�ƒ�ƒyƒyoyƒyhŽ@aJmHsHh£ qaJmHsHhRy9aJmHsHh#<íaJmHsHh.`®aJmHsHh âh â5�6�aJmHsHh âaJmHsHhÀ:ëaJmHsHhD\aJmHsHhÔFaJmHsHhÔFhÔ>6�aJmHsHhÔ>aJmHsHhÔ>hÔ>6�aJmHsH*Š®°>|À0b¼æ:z’î`‚Ô:V~ÚT Øö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„í§%ì„í§%설¤gd†¤¤gd.`®Ø J ¦ â $ n ¨  h ¼ Ö  , . Œ ° ² ð  ` ‚ º  8†° |ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†|¢èD¶R„ÖZ–Ðð>hžèêV®Ö0|Îð<‚ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†‚¶P’Ø"ˆŠèLžÔXŠâvÊôVrt²ÚH€ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%설¤gd†ÒÖèìXÐÜúprtz°²’!Z"Ž"�"&#(#\#j#v%È*Ê*Ì*þ*+V+öìöìöÞöÞÓöÆìö¼ì¼²¥˜Ž�ŽvŽlŽlaSah<‘h<‘5�aJmHsHh<‘5�aJmHsHhÅ@ËaJmHsHhO^5�aJmHsHhÜ&£hŽ@aJmHsHhO^aJmHsHhÜ&£hO^aJmHsHhÜ&£hÜ&£aJmHsHhˆrOaJmHsHhb&aJmHsHh3}h3}aJmHsHh3}6�aJmHsHh3}h3}6�aJmHsHh£ qaJmHsHh3}aJmHsH€ÒNˆÀ >fˆæ. Š Æ !\!’!à!"Z"�"¬"à"#Z#h#j#Ê*ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„öö§%ì„ö §%설¤gd†Ê*X+Z+Ò+F,€,Ö,"-T-¸-8.`.è.2/j/Ð/0‚0Î0Ð0Ò0Ô0Ö0Ø0Ú0Ü0Þ0öö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„í§%ì„à§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ „Ф¤`„Ðgd<‘¤¤gd÷V'¤¤gd†V+X+Z+ˆ+Ð+Ò+,B,H,€,°,Ô,Ö, -"-R-T-¸-ì-4.B.D.`.æ.è.ì.ð./0/2/h/j/†/ˆ/Î/Ð/Ô/ 0ôéÜÍÜÃÍøܮ¡¸“ÜÃÍÃÍɸÃÜɸ~¸~p‰c‰Ã‰~h�-Nh�-NaJmHsHh<‘h�-N6�aJmHsHh�-N6�aJmHsHh�-NaJmHsHh<‘h<‘6�aJmHsHh<‘h÷V'aJmHsHh÷V'aJmHsHh<‘6�aJmHsHh<‘aJmHsHh÷V'h<‘CJaJmHsHh<‘h<‘aJmHsHh<‘5�aJmHsHhÅ@Ë5�aJmHsH% 0 00000080:0€0‚0†0Ì0Ð0Ò0Ô0Ö0Ø0Ú0à0â0ä0ê0ì0î0ôéôéôÛÑÄѺ°ôº£˜Šº}si_UH@jh-A,Uhµh£ qaJmHsHh£ qaJmHsHhb&aJmHsHhˆrOaJmHsHhO^aJmHsHhO^h<‘aJmHsHh<‘h<‘5�aJmHsHh<‘5�aJmHsHh<‘h<‘aJmHsHh÷V'aJmHsHh<‘aJmHsHh�-Nh�-NaJmHsHh�-NaJmHsHh�-Nh<‘6�aJmHsHh�-N6�aJmHsHh÷V'6�aJmHsHÞ0à0â0ä0æ0è0ê0ì0ð0ò0ö0ø0ü0þ01111121416181:1ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ö§%ì„ôôôôôôôôèæôèæ§%ì„ôôö§%ì„ „üÿ„&`#$gdÉ#Ф¤gd†î0ò0ô0ø0ú0þ011111111(1*1.101216181:1üôüôüôüêäêäàêäêÕêäàÑÄhµh£ qaJmHsHhÛKthÉ#Ð0JmHnHuhÉ#Ð hÉ#Ð0JjhÉ#Ð0JUjh-A,Uh-A,5 01�h:pÉ#аƒ. °ÈA!°n"°n#�4$�n%°°5°Å �ÄœF@ñÿF NormálnydCJ_HmH sH tH 4@!ò4 Nadpis 1@&6�>@1ò> Nadpis 2 d@&5�CJP@ñòP Nadpis 3$$d¤‚¤@& 6�CJaJF@ñòF Nadpis 4d¤‚¤‚@&CJaJ0@0 Nadpis 5@&0@0 Nadpis 6@&0@0 Nadpis 7@&0@0 Nadpis 8@&0 @0 Nadpis 9 @&FA@òÿ¡F Predvolené písmo odseku^ióÿ³^ Normálna tabu>ka :V ö4Ö4Ö laö 0kôÿÁ0 Bez zoznamu >B@ò> Základný text ¤‚¤‚P0@ñP Zoznam s odrá~kami & F¤‚¤‚L6@L Zoznam s odrá~kami 2  & F4)@¢!4 íslo stranyCJ.@@2. PodpisdðB@BB Hlavi ka$ Æ�9!a$6�0 @R0 Päta  ÆàÀ!�xbÿÿÿÿ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ +£ ÿÿ +£ ÿÿ +£ ÿÿ +£ ÿÿ +£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£ ÿÿ+£Á cû  ?'ð-�4i:AÆGOÙV7]�cõiÉp®qfu�x'"5# '    6'F *;<=>?@ABCDEFGHIJK^z„Ca‰ž´ÑÒë0Sz ¶à+G|ŽšºÒí 6IZ…Ÿ±Úý2 k u � Æ í < V  › Ä ÷  - ; [ x � Á Ó ô  6 > R i † Ä Þ ò  ; f � ª Ð ø 7Y…¦ÉÊæ*TwŸÃß1_l‰µÒåþ<Ga‚ªÙKc…»ò7Tf›¿ÛÜ/_…©ØêJefœÔ=n•µÉé ">Zƒ–Õæ)?`бáú/[…§Âû01RŒž¿í 2m“Èò;bеÚå*QRg�Âã"Mx�§ÆÛ5Qn�»Ôû 4 5 C T i �   ¶ ò !&!A![!s!�!§!¿!Ó!ø!"="["‚"Ž"Â"Û"÷"+#H#}# #µ#Ö#ó#$$D$e$€$�$¦$Á$ä$%"%:%]%{%š%´%Ú%ü% &;&Y&n&œ&À&î&'?'N'k'“'¶'Ö'ö'÷'(/(I(t(©(Ð(ø(*)H)I)z)¥)È)ë)ù))*P*e*™*¾*å*æ*+++A+B+h+}+”+´+È+ð+,>,i,•,»,Ö,ø,-8-V-y-‘-Ë-ð-.(.F.o.�.»./F/s/£/×/0040^0_0…0•0¯0Î0è0191:1\11Ž1�1³1Ô122-2P2c2|2”2¿2ã23.3B3x3 3´3Æ3Ç3ã344*484c4�4«4Â4Þ4õ4 585O5b5Ž5±5Á5×5Ø5ð56(6:6L6f6†6¤6´6µ6Ñ6å6707^7„7�7Ó7ò7ó7 8 8-8K8`8y8š8½8Ï899H9€9Ž9¸9ß9:4:<:h:i:�:¤:¹:å:þ:,;V;s;ž;³;Ì;é;ù; <*<Q<b<y<£<×<=%=6=`=|=¡=»=Õ=ù=>*>S>c>”>•>Ë>??R?g?h?Ž?­?Ú?î? @ @H@h@…@®@Ö@AA8AWAxA˜A¹AÖAìAB B:B\BƒB¥BÛBC,C=CKCsCŠC´CÌCïC!D@DeD’D¦DÅDÖDýDEE?EpE—E¬EÓEùEF;FUFhFŽFŸF¿FÀFñF%G=GVG‡G­GÆGÙGH>HZHyH˜H©HÒHóH I0IZI’I´IÏIóIJ4J[JˆJ“J³JÍJóJK-K[K�K·KL0L?L@LkL‘L§L¶LâLM,MMMnMœM¿MçM÷M N/NTNbN–NÃNØNOOJOzO²OÞOþO$P]PƒPÃPâP QCQQQvQŸQ¾QÛQÿQ&RJRiRŒRªRÍRáRSCSfS›SÇSäST TvBvFvLvNvOvRvSvXvZv^vkvrvsvyv}v�v†v�v“vœv�v¡v¢v©vªvµv¹vÀvÅvËvÌvÐvÑvÛv(w.w2w;w?wDwIwNwyw„w…w‡wˆw�w’w—wžw«w®w³w·wÀwÄwËwëwøwùwxxxxxx$xDxQxRxYxZx\xvx‚x�x˜x›xžx )*:K]^yz~ƒ„BC`aˆ‰�ž³´ÐÒêë /0RSyzŸ µ¶ßà*+FG{|�Ž™š¹ºÑÒìí  56HIYZ„…žŸ°±ÙÚüý1 2 j k t u œ � Å Æ ì í ; < U V ~  š › Ã Ä ö ÷   , - : ; Z [ w x œ � À Á Ò Ó ó ô   5 6 = > Q R h i … † Ã Ä Ý Þ ñ ò   : ; e f € � © ª Ï Ð ÷ ø  67XY„…¥¦ÈÊåæ)*STvwžŸÂÃÞß01^_klˆ‰´µÑÒäåýþ;<FG`a�‚©ªØÙJKbc„…º»ñò67STefš›¾¿ÚÜÿ./^_„…¨©×ØéêIJdf~›œÓÔ<=mn”•´µÈÉèé  !"=>YZ‚ƒ•–ÔÕåæ()>?_`‰Š°±àáùú./Z[„…¦§ÁÂúû/1QR‹Œ�ž¾¿ìí  12lm’“ÇÈñò:;ab‰Š´µÙÚäå)*PRfg��ÁÂâãÿ!"LMwxŒ�¦§ÅÆÚÛÿ45PQmnŒ�º»ÓÔúû 3 5 B C S T h i � � Ÿ   µ ¶ ñ ò ! !%!&!@!A!Z![!r!s!Œ!�!¦!§!¾!¿!Ò!Ó!÷!ø!""<"="Z"["�"‚"�"Ž"Á"Â"Ú"Û"ö"÷"*#+#G#H#|#}#Ÿ# #´#µ#Õ#Ö#ò#ó#$$$$C$D$d$e$$�$¥$¦$À$Á$ã$ä$%%!%"%9%:%\%]%z%{%™%›%³%´%Ù%Ú%û%ü%& &:&;&X&Y&m&n&›&œ&¿&À&í&î&''>'?'M'N'j'k'’'“'µ'¶'Õ'Ö'õ'÷'((.(/(H(I(s(t(¨(©(Ï(Ð(÷(ø())*)G)I)y)z)¤)¥)Ç)È)ê)ë)ø)ù)(*)*O*P*d*e*˜*™*½*¾*ä*æ*++++@+B+g+h+|+}+“+”+³+´+Ç+È+ï+ð+,,=,>,h,i,”,•,º,»,Õ,Ö,÷,ø,--7-8-U-V-x-y-�-‘-Ê-Ë-ï-ð-..'.(.E.F.n.o.œ.�.º.».ÿ./E/F/r/s/¢/£/Ö/×/00003040]0_0„0…0”0•0®0¯0Í0Î0ç0è01181:1[1\1~1�1�1�1²1³1Ó1Ô12222,2-2O2P2b2c2{2|2“2”2¾2¿2â2ã233-3.3A3B3w3x3Ÿ3 3³3´3Å3Ç3â3ã34444)4*47484b4c4Œ4�4ª4«4Á4Â4Ý4Þ4ô4õ4 5 57585N5O5a5b5�5Ž5°5±5À5Á5Ö5Ø5ï5ð5 66'6(696:6K6L6e6f6…6†6£6¥6³6µ6Ð6Ñ6ä6å677/707]7^7ƒ7„7œ7�7Ò7Ó7ñ7ó7 8 8,8-8J8K8_8`8x8y8™8š8¼8½8Î8Ï899G9H99€9�9Ž9·9¸9Þ9ß9::3:4:;:<:g:i:�:�:£:¤:¸:¹:ä:å:ý:þ:+;,;U;V;r;s;�;ž;²;³;Ë;Ì;è;é;ø;ù; < <)<*<P<Q<a<b<x<y<¢<£<Ö<×<ÿ<=$=%=5=6=_=`={=|= =¡=º=»=Ô=Õ=ø=ù=>>)>*>R>S>b>c>“>•>Ê>Ë>????Q?R?f?h?�?Ž?¬?­?Ù?Ú?í?î?@ @@ @G@H@g@h@„@…@­@®@Õ@Ö@AAAA7A8AVAWAwAxA—A˜A¸A¹AÕAÖAëAìAB B9B:B[B\B‚BƒB¤B¥BÚBÛB CC+C,CE?EoEpE–E—E«E¬EÒEÓEøEùEFF:F;FTFUFgFhF�FŽFžFŸF¾FÀFðFñF$G%GHYHZHxHyH—H˜H¨H©HÑHÒHòHóH I I/I0IYIZI‘I’I³I´IÎIÏIòIóIJJ3J4JZJ[J‡JˆJ’J“J²J³JÌJÍJòJóJKK,K-KZK[K€K�K¶K·KLL/L0L>L@LjLkL�L‘L¦L§LµL¶LáLâLMM+M,MLMMMmMnM›MœM¾M¿MæMçMöM÷M N N.N/NSNTNaNbN•N–NÂNÃN×NØNOOOOIOJOyOzO±O²OÝOÞOýOþO#P$P\P]P‚PƒPÂPÃPáPâP Q QBQCQPQQQuQvQžQŸQ½Q¾QÚQÛQþQÿQ%R&RIRJRhRiR‹RŒR©RªRÌRÍRàRáRSSBSCSeSfSšS›SÆSÇSãSäSTTT T;TY?YVYWYnYoY�Y‘Y´YµYßYàYòYóYZZ9Z:ZmZnZ„Z…Z«Z¬ZÂZÃZèZéZ[[>[?[K[L[m[n[ˆ[‰[¹[»[î[ï[\\4\5\d\e\{\|\�\Ž\¸\¹\É\Ê\å\æ\]]]]6]7]O]P]d]f]Š]‹]¤]¥]³]´]¿]À]Ý]Þ]ø]ù]"^#^3^4^X^Y^}^~^²^³^Ù^Ú^____F_G_d_e_�_‚_²_³_Ë_Ì_Ú_Û_` `` `6`7`M`N`s`t`š`›`È`É`é`ê` a aaaDaEaVaXaƒa„ažaŸa½a¾aßaàabbbb0b1b]b^brbsbœb�b¼b½bÈbÉböb÷b cc/c0c@cAcicjcœc�cªc«c¾c¿cìcícdd)d*dOdPdkdldŽd�d¤d¥dÒdÓdðdñdee6e7eSeTe‚eƒe³e´eÝeÞeêeëeffffEfFfWfYfwfxf�f�f¯f°fÀfÁfÜfÝfggggBgCgWgXg„g…g½g¾gÐgÑgógôg h h!h"hZh[h‚hƒh¨h©hÁhÂhêhëhii,i-iJiKigihiwixižiŸi³i´iÎiÏióiõi*j+jVjWjjjkj—j˜j½j¾jæjçj÷jøjkk@kAkZk[k‰kŠk§k¨kÈkÉkëkìkllClElsltl¥l¦lÎlÏlélêlmm+m,mDmEmpmqmˆm‰mºm»mämåmùmúm*n+n8n:nXnYnlnmn‰nŠn£n¤n¿nÀnènén o o&o'oCoDo_oao�o�ožoŸo²o³oÃoÄoòoóoppDpEpbpcp�pŽp­p®pÈpÉpïpðpqq,q-qGqHqUqVqoqpq�qŽq¬q®q³qµqdufu«u­uèuéu"v$v?v@vjvkv�v‘v©vªvÛvÜvw"w/w0wswxw˜wžw´wµwçwêw xx@xCxfxvxžx÷  ; [ ‘L¶L-qHqxwžwvx‚x�x˜x›xžxvxžxÿÿsodigemƒÿÿÿ´-žäÿÿÿÿÿÿÿÿÿ‰ÿÿÿÜ_ýÿÿÿÿÿÿÿÿÿîPC"\8ÿÿÿÿÿÿÿÿÛIdclÅþ¾ „ƒ„˜þƃ^„ƒ`„˜þOJQJo(·ð „h„˜þÆh^„h`„˜þOJQJo(·ð„T„¬þÆT^„T`„¬þCJOJQJaJo(‡hˆH·ð� „ „˜þÆ ^„ `„˜þOJQJo(o� „p„˜þÆp^„p`„˜þOJQJo(§ð� „@ „˜þÆ@ ^„@ `„˜þOJQJo(·ð� „„˜þÆ^„`„˜þOJQJo(o� „à„˜þÆà^„à`„˜þOJQJo(§ð� „°„˜þư^„°`„˜þOJQJo(·ð� „€„˜þÆ€^„€`„˜þOJQJo(o� „P„˜þÆP^„P`„˜þOJQJo(§ðT„¨„¬þƨ^„¨`„¬þCJOJQJo(-‰ÿÿÿîPCƒÿÿÿÛIdcÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿ”üÈ“        kåj.(@\gb�½$ ÉC ¥x †b&ÉoÙ6C!õ$&+$å%O&G'÷V'¹5)‚;*-A,--ÛS/1Â/3µL5Ry9¼Z;¶<Ô>Ž@tEO FÔF•gFmHgMIîJ�-NˆrOwPeS¼>V´7[D\©/]O^èVaZVc¥ci¥ kno£ q›"qÓSsiwsÛKtâ{t3}Lm‚u…úwˆ§X‰}-�<‘©4•ûš*3œ?Ÿ³XŸË_ Ü&£¨E¦Ë*§• ¬ 5­.`®{>¯x³µ 5¼»6¼‘Àu}Á˜$ÄsÅàQlj@ÈÅ@Ë!ÎÉ#ОuØ™VÜ â8$ãëÀ:ë#<í³GõŠN÷MzøÄbù=JûßRýhýÿ@€ ¼\žC Ì  !%&'+,-.0234679<=�x@@@@@@ @&@(@,@.@2@4@6@:@<@>@@@B@D@F@H@J@R@T@V@^@`@b@d@h@l@n@p@t@v@z@€@ºÿÿUnknownÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿG�î‡z €ÿTimes New Roman5�€Symbol3&�î ‡z €ÿArial?5�î ‡z €ÿCourier New;�€WingdingsW�9999999Times New Roman@ "1ˆ˜ðÐh³³†m´³†ú|f=Úú|f=ÚÁð  !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~€�‚ƒ„…†‡ˆ‰Š‹Œ�Ž��‘’“”•–—˜™š›œ�žŸ ¡¢£¤¥¦§¨©ª«¬­®¯°±þÿÿÿ³´µ¶·¸¹º»¼½¾¿ÀÁÂÃÄÅÆÇÈÉÊËÌÍÎÏÐÑÒÓÔÕÖרÙÚÛÜÝÞßàáâãäåæçèéêëìíîïðñòóôõö÷øùúûüýþÿ     ýÿÿÿýÿÿÿýÿÿÿþÿÿÿþÿÿÿþÿÿÿþÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿRoot Entryÿÿÿÿÿÿÿÿ ÀF8ó�¡lÇÀ1Tableÿÿÿÿÿÿÿÿ²Ì¹WordDocumentÿÿÿÿÿÿÿÿ7bSummaryInformation(ÿÿÿÿ þÿÿÿ þÿÿÿþÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿþÿà…ŸòùOh«‘+'³Ù0p�˜¬¸ÈÔàô  , 8 DPX`hâ Jean VaniereanKPMGVanPMGPMG Normal.dotsodigem6diMicrosoft Word 10.0@¾ï@Jv§qlÇ@ÎUn¡lÇú|fþÿÕÍÕœ.“—+,ù®0 hDocumentSummaryInformation8ÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿLCompObjÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿ rÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿp€ˆ�˜  ¨°¸ À èâKPMGnÚ=9xA  Jean Vanier Jean Vanier NázovTitleþÿ ÿÿÿÿ ÀF Dokument formátu Microsoft Word MSWordDocWord.Document.8ô9²qn4´´��~4d9x9xŽ 3ƒQðÜHX)ðÿ?âÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÿÉoÿÿ Jean VanierKPMGsodigem