Celosvetové ekumenické spoločenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov
 
 
 
 
 
 
Spoločenstvo bl. Sestry Zdenky

Zrod spoločenstva, ako naň spomína Kristínka Mišíková (momentálne vedúca v bratislavskom spoločenstve Panny Márie Matky Dobrej Rady, pochádza z Nižnej):

Raz som mala v túžbu vrátiť sa domov, ale chýbalo mi spoločenstvo Viery a svetla. Preto som sa pýtala nášho pána farára v Nižnej, či by mohlo byť aj tu spoločenstvo Viery a svetla, veď máme inak obdarovaných. Pán farár povedal, že nie, lebo by ho nemal kto viesť. No o dva dni som sa stretla pred kostolom s Ivetkou Tukovou. Pýtala sa ma, ako sa mám, čo robím v Bratislave, do akého spoločenstva chodím. Ona ma vypočula so záujmom, ktorý mala o každého človeka, a potom povzbudzujúco dodala, že má inak obdarovaného syna Dávidka, Zuzkinho syna. A tak sme sa rozišli, ale mne zostala myšlienka, že Ivetka by mohla viesť nižnianske spoločenstvo. Ona však povedala, že nie, nakoľko čaká piate bábätko. A tak Boh dal radosti a nádeji na vznik spoločenstva čas.


Prešiel rok a pol a v lete mal prísť k nám do Nižnej aj s Gabikou Weberovou (dnes už Hozákovou) na takú malé priateľskú víkendovku. Náš národný kaplán brat Marek mal vtedy na starosti onkológiu v Bratislave a po svätej omši povedal pacientom, že ide na Oravu. Vtedy ho na chodbe počkala Ivetka Tuková, ktorá sa po pôrode liečila na onkológii, a spýtala sa kam ide na Oravu. Keď jej povedal, že do Nižnej, zažiarili jej oči a spýtala sa, ku komu ide. Pravdaže ma poznala, a tak sa porozprávali aj o Viere a svetle a radostiach, ktoré v spoločenstve prežívame. A v Ivetke sa ešte viac prehĺbila túžba, aby bolo spoločenstvo Viery a svetla aj v Nižnej. Keď sa vrátila z onkológie na jeseň domov do Nižnej, tak s jej pomocou sme zorganizovali na fare stretnutie rodiniek s inak obdarovanými. Na stretnutie prišiel aj brat Marek a národná koordinátorka Ivanka. Potom sa Ivetke zhoršil zdravotný stav a o spoločenstve ostalo opäť ticho na štyri mesiace. Neviem, či sa medzitým stretávali rodinky s Ivetkou. Len viem, že Ivetkina túžba, aby bolo v Nižnej spoločenstvo Viery a svetla, bola veľká, určite mi o tom rozprávala. Potom si Pán Boh Ivetku povolal k sebe do neba.


Mesiac a pol po pohrebe ma po svätej omši zastavila Zuzka Regulyová: "Tak Kristínka, čo? Ivetke sme sľúbili, že sa budeme stretávať." A tak sme začali najskôr iba dve a potom ďalšie dve rodinky. Prvé stretnutie bolo 12.6.2005, oficiálne prijatie medzi slovenské spoločenstvá Viery a svetla sa udialo 9.3.2009.

Nižnianske spoločenstvo Sestry Zdenky je také malé stádo, ktorého vznik Boh tak tajuplné držal v náručí a určite aj na príhovor Ivetky Tukovej . Ale sú verní a dúfajú , že sa ich počet zväčší a prídu aj priatelia. Len čas je v Božích rukách. A cesty nevyspytateľné. No túžba po radosti, prežívaní radosti a prijatia sa uskutočnila.

Spoločenstvo bl. Sestry Zdenky má sviatok 30. júla.


 
Oznamy

Zatiaľ neboli zverejnené žiadne oznamy.